Blog Lívie Gažovej: Vyvetrajme si hlavu
Pred časom sme urobili stretnutie ľudí, ktorým na Piešťanoch záleží. Plánovaná výmena nápadov a inšpirácií medzi občianskymi aktivistami sa zvrtla na frfľanie dôchodcov, ktorých nečakane prišla asi polovica. Úplne nás odrovnali. Na papieriku mali spísané body, čo treba v Piešťanoch zlepšiť a zmeniť. Predčítavali ich s trasúcimi sa rukami, odhodlaním a silnými dioptriami. Výmole, listy na chodníku, kúpalisko, poplatok za pohrebnú miestnosť. Tradičné problémy, ktorých adresátmi sme neboli my, ale mestský úrad, prípadne webstránka odkazprestarostu. Odzneli i silné reči, ale k riešeniu sa nedospelo.
To už ale predstúpil rozhorčený pán, postupne červenel a zvyšoval hlas, vraj aká nehanebnosť bola dopustená na cyklotrase okolo Sĺňavy! Svet to nevidel, čo tí papaláši hore zasa vykonali! Starček si nad toľkou potupou aj dupol nohou. Napokon prezradil zdroj svojho hnevu: máme pekný asfalt na piešťanskej strane hrádze, ale na tej druhej? Absolútne nemožné prejsť. No je to tolerovateľné? Rozlámaný povrch, krátery, spúšť ako po vojne. Kto sa má na to pozerať?
Ani ja sama som nevedela, kam sa mám skôr pozrieť, aby som sa nerozosmiala. Asi som si až vtedy uvedomila jeden z najväčších piešťanských problémov – priveľmi rozmaznaných občanov. Nájdu si v meste stále niečo, čo nie je dotiahnuté a rumázgať budú donekonečna. Ako tu nič nie je poriadne a ako inde majú lepšie. Pritom inde majú aj omnoho horšie. Títo Piešťanci by boli spokojní až idúc po novom, širokom, letničkami lemovanom, asfaltovom chodníčku – no len ak by viedol k novostavbe bombastickej plavárne. Tá by mohla byť postavená pri pontónovom moste. V botanickej záhrade na Lide. S výhľadom na opravený Slovan!
Preto je občas dobré, a verím, že mnohí tak počas prázdnin aj urobili, ísť sa pozrieť aj do miest, ktoré nemali šťastie a nedarí sa im tak ako Piešťanom. Do miest, kde Rómovia nemajú lepšie auto ako ja; kde v nedeľu nie sú otvorené potraviny. Niekam, kde na námestiach straší socialistický kulturák a svetlá sa na noc pre financie zhasínajú. Treba navštíviť príbuzných v iných častiach Slovenska a nechať svoje lokálpatriotické ego aspoň na chvíľu vyrásť. Nie ho iba tĺcť do zeme frustráciou z nafukovacieho aquaparku.
