Lietadlo Tupolev je dominantou leteckého múzea v Slávnici
K letisku v obci Slávnica, ktorá sa nachádza za Trenčínom neďaleko Nemšovej, vodičov nenavigujú žiadne okázalé orientačné tabule. Keď sa vám však podarí vymotať z úzkych dedinských uličiek, otvorí sa vám nečakane vcelku impozantný výhľad na lietadlo, ktoré na svojom trupe hrdo nesie názov Piešťany.
Kúpeľné mesto sa donedávna mohlo pochváliť reštauračným vagónom pri železničnej stanici, ale tiež lietadlom, ktoré kedysi slúžilo ako miesto, kde si návštevník mohol vychutnať kávu alebo pivo. Stroj ruskej výroby Tupolev 134A sa stal svojho času jednou z atrakcií Piešťan. No po uzavretí snack baru začal chátrať a nebadane sa meniť na smutnú trosku.
Už uplynie rok odvtedy, ako Tučko opustilo svoje miesto pri letisku a vydalo sa na svoju úplne poslednú cestu. Postarali sa o to nadšenci z Aeroklubu Dubnica nad Váhom. Ani sa človeku nechce veriť, čo pár ľudí, ktorých by sa dalo zrátať na prstoch oboch rúk, dokázalo. Tupolev tróni hneď pri vstupe do slávnického letiska a ako kohút sa vystatuje zrakom prichádzajúcich návštevníkov.
Už navždy jediné lietadlo
V novom šate ho pokrstili minulý rok 8. septembra. Nemohol pri tom chýbať Pavol Kamačay, ktorý pilotoval lietadlo na jeho poslednej vzdušnej púti smerom do kúpeľného mesta. Vtedy pre Piešťanský týždeň s vtipom poznamenal: „Letecká inšpekcia ho vyradila z prevádzky a povolila len jediný let. Keď k tomu prišlo, vyhradil som si toto právo ja. Jedine ja ako Piešťanec ho môžem odpilotovať!“
Odvtedy sa prakticky nič nezmenilo. Členovia aeroklubu Tupolev udržiavajú na statickej stojanke a lietadlo je vlastne dominantou leteckého múzea, ktoré môže každý navštíviť zdarma. Lietadlo je v obľube, čo ostatne pre Piešťanský týždeň potvrdil vedúci letovej prevádzky aeroklubu Robert Slosiar slovami: „Zaujíma sa o neho stále veľa ľudí, nakoľko je najväčším exponátom múzea. Ale zároveň si myslím, že je aj lietadlom, ktoré všetci z okolia, ba aj zďaleka veľmi dobre poznajú. Poznajú jeho osud, dlhé státie pri letisku v Piešťanoch a nakoniec aj jeho záchranu naším klubom v roku 2013. Veľa návštevníkov v ňom dokonca strávilo mnoho pekných posedení, keď ešte fungovalo ako bar pri letisku. Dostáva sa nám od nich vďaky a uznaní za jeho záchranu, znovuobnovenie náteru a celého draku lietadla do pôvodných farieb Československých aerolínií.“
Lokálpatriotizmus Piešťancov povzbudzuje aj emblém mesta skvejúci sa na trupe lietadla, ktoré zároveň nesie aj meno Piešťany. To sa Tupolevu ušlo ako uznanie obyvateľom mesta. „Toto gesto od nás nikto nečakal a Piešťanci to aj vysoko hodnotia,“ povedal nám R. Slosiar. „Už navždy jediné lietadlo Tu-134 zachované na území bývalého Československa bude patriť Piešťancom a mestu, hoci sme ho zachránili my ‘Dubničania‘, za vlastné osobné financie bez pomoci iných subjektov.“
Hodená rukavica
Pôvodne lietadlo bolo vo vlastníctve piešťanského letiska, no potom, ako nevyšli zámery so snack barom, sa ho majiteľ rozhodol predať. Záujemca sa našiel v Maďarsku, no hoci Tupolev zmenil pána, naďalej zostal chátrať na ploche. Len v roku 2008, keď sa v meste konalo stretnutie prezidentov krajín Vyšehrádskej štvorky, stál za povšimnutie. Ale to len preto, že ochranka chcela nakuknúť do jeho útrob z titulu zaistenia bezpečnosti najvyšších hláv štátov…
Vo februári minulého roku osud lietadla určeného na šrotovisko však zvrátil tentoraz už nadobro nový vlastník. Dubnický aeroklub už od roku 2000 zachraňuje historické lietadlá a Tupolev sa pre jeho členov stal hodenou rukavicou. Koncom apríla si doslova a dopísmena vysúkali rukávy a pustili sa s vervou do práce. Ako prvé zlikvidovali betónové zábrany na kolesách. To bola maličkosť oproti tomu, čo nasledovalo. Po náročných demontážach dve motorové gondoly odtiahli z Piešťan špeciálnym ťahačom 7. mája. Najmasívnejší kus – 30 metrov dlhý trup lietadla – prevážali o týždeň neskôr. Zvyšné dve dopravy krídiel a chvostových plôch pripadli na dátum 18. mája. Na celú prepravu bolo treba vybaviť špeciálne povolenie od odboru dopravy a musela ju zrealizovať profesionálna spoločnosť.
