Blog Petra Remiša: Vianočná palma
Áno, náročky chcem hovoriť o vianočných stromčekoch a nie darčekoch, pretože najkrajšie Vianoce boli aj tak tie starodávne, bez darčekov. To bolo ešte v časoch, keď sme sa tešili len zo samotných sviatkov, ktoré boli ozaj šťastné a veselé. V časoch, keď neexistovali iPhony, výlety do kozmu a predvianočné šialenstvo nevypuklo už v októbri.
Z môjho hľadiska je pekný vianočný stromček rovnako dôležitý, ak nie dôležitejší, ako darčeky. S urasteným stromčekom máte predplatený kredit na krásne Vianoce. Pod peknou zeleňou vyzerajú aj slabšie darčeky oveľa honosnejšie. Bohužiaľ, s kvalitou vianočných stromčekov sa museli potýkať už naši predkovia.
Poznáte napríklad tú televíznu reklamu, v ktorej každý z rodiny prinesie kúsok stromčeka a potom z toho zložia parádnu jedľu. Môj dedko Ludvík to robil rovnako. Niekedy som mal podozrenie, že zámerne vyberal tie najošarpanejšie kúsky. Možno bral len odpad. Doma mal nachystanú sekeru, pílku, dláto, nožík, nebožiec a začal proces. Tam, kde bolo priveľa halúzok, nejaké odpiloval, a tam, kde bolo málo, navŕtal dierky, do ktorých vopchal odpílené vetvičky. Konečný výtvor vyzeral po hodine „apgrejdu“ ako z katalógu. Niekedy sa stal zázrak a jedlička sa zmenila na borovicu a naopak. Babku potom presvedčil, aby mu pridala na vreckovom, pretože kúpil ten najdrahší stromček na trhu.
Poznáte napríklad tú televíznu reklamu, v ktorej každý z rodiny prinesie kúsok stromčeka a potom z toho zložia parádnu jedľu. Môj dedko Ludvík to robil rovnako. Niekedy som mal podozrenie, že zámerne vyberal tie najošarpanejšie kúsky. Možno bral len odpad. Doma mal nachystanú sekeru, pílku, dláto, nožík, nebožiec a začal proces. Tam, kde bolo priveľa halúzok, nejaké odpiloval, a tam, kde bolo málo, navŕtal dierky, do ktorých vopchal odpílené vetvičky. Konečný výtvor vyzeral po hodine „apgrejdu“ ako z katalógu. Niekedy sa stal zázrak a jedlička sa zmenila na borovicu a naopak. Babku potom presvedčil, aby mu pridala na vreckovom, pretože kúpil ten najdrahší stromček na trhu.
V živote som mal často šťastie na stromčeky, ktoré som dostal zadarmo. Napríklad keď môj kamarát šéfoval továrni na umelohmotné stromčeky. Zopár kúskov z polykarbónchloridu mi daroval, takže som bol na niekoľko rokov zahojený. A bol by som dodnes, ale hlad a smäd ma donútil povymieňať tie stromčeky za slivovicu.
Keď prišli ďalšie Vianoce, bol som v koncoch a uvažoval som, či sa neposypem ihličím a nenatriem škoricou, aby som občas v domácnosti zastúpil vianočný stromček. Nakoniec som zašiel za mojím bratom a vydrankal som z jeho záhrady živú jedličku v kvetináči. Bola to úžasná kanadská „douglaska“, ktorá by potešila oko každej návštevy. Škoda, že som tie Vianoce nijakú návštevu nemal.
Keď prišli ďalšie Vianoce, bol som v koncoch a uvažoval som, či sa neposypem ihličím a nenatriem škoricou, aby som občas v domácnosti zastúpil vianočný stromček. Nakoniec som zašiel za mojím bratom a vydrankal som z jeho záhrady živú jedličku v kvetináči. Bola to úžasná kanadská „douglaska“, ktorá by potešila oko každej návštevy. Škoda, že som tie Vianoce nijakú návštevu nemal.
Stromček som po Vianociach odložil do bicyklárne a pustil z hlavy. V apríli, keď na douglaske odpadla polovička ihličia a vyzerala ako ošklbané kura, mi jej prišlo ľúto a presadil som ju pred panelák. Neuveríte, ale dnes je z nej statná jedľa a moji bývalí susedia už na domovej schôdzi odhlasovali, že ju odpília a pošlú do Vatikánu.
Zaujímavým folklórom, špecifickým pre Slovensko, je kradnutie vianočných stromčekov. K odcudzeniu dochádza najčastejšie v lese, ale občas prídete k peknému kúsku aj v miestnom parku. Keď som raz učil angličtinu v Čachticiach, vybehol som si do auta po okuliare. Skoro som spadol z nôh: v parčíku pred kulturákom počerný občan práve odpilovával jedličku na kmeni. Okríkol som ho, chlapík vzal nohy na plecia a ja som zadarmo prišiel nielen k stromčeku, ale aj k fľaši rumu, ktorou sa pilčík častoval.
Zaujímavým folklórom, špecifickým pre Slovensko, je kradnutie vianočných stromčekov. K odcudzeniu dochádza najčastejšie v lese, ale občas prídete k peknému kúsku aj v miestnom parku. Keď som raz učil angličtinu v Čachticiach, vybehol som si do auta po okuliare. Skoro som spadol z nôh: v parčíku pred kulturákom počerný občan práve odpilovával jedličku na kmeni. Okríkol som ho, chlapík vzal nohy na plecia a ja som zadarmo prišiel nielen k stromčeku, ale aj k fľaši rumu, ktorou sa pilčík častoval.
Ako ste pochopili, mám šťastie. Stromčeky často nekupujem. Kúpy sa vlastne obávam. Je všeobecne známe, že vianočný stromček kúpený pred obchodným centrom vyzerá doma úplne inak. Spravidla horšie. Väčšinou je zvláštne dokrútený. Moja kolegyňa raz kúpila taký stromček, a keď ho v obývačke rozbalila, vykľula sa z neho kokosová palma. Prv než stihol niekto zareagovať, z lístia vybehla malá opička a požrala v dome všetky sladkosti. Ale neviem, či mám tej príhode veriť. Ľudia dnes natárajú čokoľvek.
