Zomrela poslankyňa Helena Kiššová

Helena Kiššová pôsobila ako poslankyňa mestského zastupiteľstva v rokoch 2006-2010, pre jej záujem o rozvoj starých Piešťan si ju prvý volebný obvod zvolil za poslankyňu MsZ aj v súčasnom období. Helena Kiššová v zastupiteľstve pôsobila ako nezávislá kandidátka, ktorá sa vždy aktívne zaujímala o rozvoj mesta. Známa bola jej iniciatíva o výstavbu zariadenia pre seniorov, výstavbu detských ihrísk v meste a zlepšiť chcela najmä lokalitu severných Piešťan. O dianie okolo seba sa neprestala zaujímala ani v posledných chvíľach života.

Okrem svojej poslaneckej funkcie si Helena Kiššová svoje pracovné povinnosti plnila ako právnička organizácie Služieb mesta Piešťany, kde pracovala od roku 2005. Kolegovia na ňu spomínajú ako na výborného človeka, ktorý aj napriek dlhodobému vážnemu ochoreniu nikdy neodmietal podať pomocnú ruku. O svojej chorobe a boji s ňou napísala Helena Kiššová aj knihu s názvom „Nepýtaj sa, prečo!“

Helena Kiššová zomrela 23. októbra 2013 vo veku 64 rokov. Rozlúčka s ňou sa bude konať v sobotu 26. októbra na cintoríne na Žilinskej ceste.

Česť jej pamiatke!

Dovoľte nám, vážení čitatelia uverejniť niekoľko slov Heleny Kiššovej, ktoré nám napísala do redakcie Piešťanského týždňa. Jej príspevok bol o voľbách.

Sokrates bol múdry pán
Jedného dňa prišiel k Sokratovi známy a hovorí: " Sokrates, vieš čo som práve počul o tvojom priateľovi? Musím ti to povedať." "Moment," prerušil ho Sokrates. "Než mi čokoľvek povieš, rád by som ťa podrobil skúške. Hovorí sa tomu skúška troch sít.“ 
"Troch sít?" „Presne tak“, pokračoval Sokrates. " Prvým sitom je PRAVDA.  Máš úplnú istotu, že všetko to, čo mi chceš povedať, je naozaj pravda?" "Nie, len som to počul a…"
"Dobre“ povedal Sokrates. „ Takže ty v skutočnosti nevieš či je to pravda alebo nie. Tak teda vyskúšame druhé sito, menuje sa DOBRO. Chceš mi o mojom priateľovi povedať niečo dobré?“ "Nie, práve naopak…" "Takže," pokračoval Sokrates, „chceš mi o ňom povedať niečo zlé a pritom,  nie si istý či je to pravda.  Ale, ešte stále môžeš prejsť skúškou, pretože zostáva ešte jedno sito. Menuje sa UŽITOČNOSŤ.  Je mi to, čo chceš povedať o mojom priateľovi,  užitočné?“ "Nie, nie veľmi ."  "Dobre" usmial sa Sokrates, “to čo mi chceš povedať nie je ani pravdivé, ani dobré a dokonca ani užitočné, tak prečo by si mi to mal povedať?“
Zvolebnieva sa  a  nám chýbajú  žijúce vzory – aristokrati ducha, ktoré v súčasnosti nenachádzame ani v spoločnosti  a ani v cirkvách. Je tu  čas vnímania  rétoriky  jednotlivých kandidátov bojujúcich o najvyšší post. Ich hodnotový systém  a prejavy vo volebnej kampani nám ukážu čo v kom drieme. Špinavé je v kampani klamať, obviňovať bez konkrétnych dôkazov, útočiť na rodinných príslušníkov a účelovo vyťahovať národné či rasistické témy. Rovnako je nevkusné a neslušné, keď niektorí kandidujúci posielajú po domácnostiach študentky za účelom prieskumu „koho“ budem voliť, či pani alebo pána XY. V slušnej spoločnosti by malo byť tabu pýtať sa na to, koľko zarobím ako aj  na to, koho budem voliť. To by mali ovládať hlavne tí, ktorí kandidujú na najvyšší post. Apropo, slušná spoločnosť to je túžba väčšiny z nás. Lenže slušná spoločnosť u nás nie je a ešte asi dlho ani nebude. A načo by nám aj bola? Mnohí ju nepotrebujú. Politik  nevstupuje do svedomia sebe a nebilancuje svoje zásluhy v protiváhe k chybám. Do svedomia zásadne vstupuje iba svojmu protivníkovi. Jeho prešľapy potrebuje zviditeľňovať, aby sa náhodou volič nepomýlil a nedal mu svoj hlas. Mnohým politikom totiž ide len o zvolenie a  slušná spoločnosť akoby im ani  nechýbala.
Testom osobnosti človeka sú najmä kritické situácie, keď sa musí rozhodnúť medzi tým do čoho je tlačený alebo lákaný, a tým čo považuje za správne, k čomu je vyzývaný vlastným svedomím. Keď musí urobiť niečo čo síce nie je pohodlné a ani výhodné, ale iba správne. Je dôležité, zostať človekom za každých okolností. A práve preto milí voliči, dávajme si pozor na to,  k t o  a   č o  k nám teraz hovorí.  
Myslím si, že blížiace sa komunálne voľby by mali otvárať aj hodnotové otázky. Mali by sme sa rozhodovať nie len  na základe vízií, sľubov či podlizovaniu sa kandidujúcich, ktorých „podobizne“ už dlho pred volebnou kampaňou zapĺňajú naše schránky, ale aj na základe skutkov, ktoré sa už stali. Voľby sú časom, kedy môžeme  nastaviť zrkadlo a vystaviť účet, spočítať všetky už známe plusy a mínusy kandidujúcich.
Zvolebnieva sa… a nastáva čas zamyslieť sa aj nad kvalitou nášho rozhodovania. Vyberajme si osobnosti nie podľa veľkosti ich predvolebných sľubov, pretože sľúbiť sa dá naozaj úplne všetko, ale vyberajme si najmä podľa ich správania sa, konania a empatií voči ľuďom, s ktorými prichádzajú do vzájomného kontaktu. 
Neexistuje zaručene správny recept pre dobré volebné rozhodnutie. My, voliči by sme mali s plnou vážnosťou vyberať takých kandidátov, u ktorých je v symbióze schopnosť a česť, u ktorých ich správanie a konanie zodpovedá etickým normám. Zvažujme komu dôverujeme – či náš kandidát bude chcieť mať čas a chuť na dobre spravovanie mesta ako celku, či náš kandidát používa sitá PRAVDA, DOBRO, UŽITOČNOSŤ. A predovšetkým, mali by sme prevziať svoj diel osobnej zodpovednosti za svoju – našu budúcnosť  v slušnej spoločnosti aspoň tým, že prídeme k volebnej urne. Na slušnej spoločnosti musí záležať najmä nám, občanom. Nesmie nám vyhovovať poloha krčmového a kuchynského nadávania, poloha bezmocnosti. To, už potom nie je chyba v politikoch, ale chyba je v nás.
Hoci víťaz sa teraz dá len ťažko tipovať viem, kto bude porazený.  Na lopatkách bude opäť volič, a to aj  vďaka ľahostajným nevoličom. 
                                       
Hela Kiššová