Po 50 rokoch ich triedna poznala po mene
Stretli sme sa pred budovou bývalej Základnej deväťročnej školy v Piešťanoch, dnešným gymnáziom. Triedna učiteľka Vierka Balšanová prišla medzi prvými. Spoznala každého z nás a oslovila nás po mene, ba spomenula si i na našich rodičov a rodinné zázemie. Tá neuveriteľná pamäť dnes 80-ročnej dámy bola až zarážajúca, dojímalo to k slzám.
Do Piešťan prišli spolužiaci až z Austrálie, Košíc, Trenčína i Bratislavy – zišlo sa nás dvadsaťšesť. Niektorí sa nevideli celých päťdesiat rokov. Naše kroky od školy viedli do reštaurácie, kde sme si zaspomínali na detstvo, prvé lásky a „zbojstvá“, ktoré sme prežili v rokoch 1955-1963. Vydržali sme sa rozprávať do neskorých večerných hodín. Pritom sme si s úctou spomenuli aj na deviatich spolužiakov, ktorí neprišli iba preto, že sú už v nebíčku. Bolo to emotívne, srdečné, dojímavé i veselé. Nikto sa na nič nehral, nikto neprízvukoval, aký je funkcionár alebo kapacita, napriek tomu, že sú medzi nami lekári, inžinieri, profesor a šikovní, pracovití ľudia, ktorí žijú statočný život.
Ďalšie stretnutie sme si dohodli o rok. Poniektorí však už uvažujeme, že rok je dlhá doba a na budúce leto to opäť roztočíme. Srdečne ďakujem spolužiačkam, ktoré toto stretnutie zrealizovali.
Ďalšie stretnutie sme si dohodli o rok. Poniektorí však už uvažujeme, že rok je dlhá doba a na budúce leto to opäť roztočíme. Srdečne ďakujem spolužiačkam, ktoré toto stretnutie zrealizovali.