M. Kráľovičová chcela byť mníškou, no herectvo jej učarilo viac
Mária Kráľovičová prišla na pozvanie mestskej knižnice diskutovať s Piešťancami. Samozrejme, priniesla si so sebou svoj povestný optimizmus a šarm prvej dámy Slovenského národného divadla. Smiechom a vynikajúcou náladou „nakazila“ prítomných v priestoroch občianskeho združenia AkSen.
Zaspomínala si na svoje detstvo, život na Záhorí, ale aj na začiatky v divadle a nevynechala ani jej obľúbenú tému – piešťanské kúpele. Seniorov potešila niekoľkými úryvkami zo Sládkovičovej Maríny či Nezvalovej Manon Lescaut.
Marína Kráľovičová sa s prítomnými poslucháčmi privítala takto: „Želám vám krásny slnečný deň. Veľmi sa teším, hlavne po tých polročných Vianociach, že je konečne teplo a svieti slniečko. Piešťany mám veľmi rada, miestni ľudia sú úžasní a sama sa už cítim ako Piešťanka.“
Marína Kráľovičová sa s prítomnými poslucháčmi privítala takto: „Želám vám krásny slnečný deň. Veľmi sa teším, hlavne po tých polročných Vianociach, že je konečne teplo a svieti slniečko. Piešťany mám veľmi rada, miestni ľudia sú úžasní a sama sa už cítim ako Piešťanka.“
Členom združenia AkSen prvá dáma národnej scény prezradila, že pôvodne vôbec nerozmýšľala stať sa herečkou. Vôbec nevedela, čo to je herectvo. Keď bola malé dievčatko, zatúžila po inom: „Chcela som byť mníškou. Veľmi sa mi páčili ich šaty, ten biely čepiec a najmä krásne usmiate tváre. Preto som po tom túžila. Do kláštora som sa nakoniec nedostala, pretože som nemala výbavu, a tak som skončila ako herečka.“
M. Kráľovičová tiež prezradila, že jej teta, ktorá bola uvádzačkou v národnom divadle, jej ukázala cestu do tohto sveta. Malá Marka sedávala v tajnosti v prezidentskej lóži a sledovala divadelné hry. Odvtedy si divadlo zamilovala.
M. Kráľovičová tiež prezradila, že jej teta, ktorá bola uvádzačkou v národnom divadle, jej ukázala cestu do tohto sveta. Malá Marka sedávala v tajnosti v prezidentskej lóži a sledovala divadelné hry. Odvtedy si divadlo zamilovala.
Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa.
