Blog Petra Remiša: Inšpirácia
Kde sa mi stratila Inšpirácia? Niekoľko týždňov som sa snažil zložiť oslavnú pieseň na hrdinov SNP, ale zápasil som hneď s prvým rýmom. Mal som autorský blok. Nedokázal by som zveršovať ani leták z Teska.
Neviem, či to bol dôsledok uhorkovej sezóny, alebo trest za rozmarný život.
Skúšal som všetky osvedčené metódy: Pivo, víno, aj borovičku v rôznom poradí. Nezabrala ani „zelená rastlinka“ ospevovaná Majkom Spiritom. Všetky rastliny sú zelené, asi som neodtrhol tú správnu.
Pritom som nechcel tak veľa. Len stvoriť svetový hit á la Pussy Riot, alebo dielo, ktoré by konkurovalo obrazu španielskej dôchodkyne Cecílie.
Nakoniec som si dal inzerát: Umelec hľadá Inšpiráciu. Zn.: Súrne.
Ozvalo sa mi kopec srandistov. Jeden mi núkal kozu s tromi capkami (asi sa túžil osamostatniť od rodiny), ďalší hnilé bystrické slivky, alebo laminátový čln, ktorý mal na dne dieru.
Po týždni dokvitol chlapík v čiernych okuliaroch. Za päť litrov vraj zoženie Inšpirácie za vagón. Uveril som mu, lebo sa podobal sa na nejakého slávneho manažéra. Svoje úspory som mu odovzdal o polnoci v tmavom kúte parku.
Oplatilo sa. Keď som sa druhý deň prebral v nemocnici, bol som plný Inšpirácie. Dopísal som partizánsky song, aj tento blog. Rozpracoval som dokonca libreto autobiografickej opery.
Volá sa „Naivný somár s hrčou na čele“.
