Blog Lívie Gažovej: Pravouhlá balneoterapia
Viacerí okolo neho chodíme každý deň, no málokto tuší, čo sa za plotom bývalého Vojenského kúpeľného ústavu nachádza. Z ulice viditeľným ťažiskom komplexu je stará budova z roku 1863 pôdorysného tvaru „U“, ktorej účel je dnes zameraný na ubytovanie. V roku 1996 bol pôvodný koncept kúpeľného ústavu s nádvorím dotvorený novým objektom balneoterapie od Ing. arch. Norberta Šmondrka.
Návrh nadviazal na tradíciu kúpeľných stavieb z tridsiatych rokov charakteristických svojou pravouhlou geometriou. Dostavba skleným mostom nadväzuje na existujúcu starú budovu, domy spolu vytvárajú kompaktný celok s átriom.
Celý areál je veľkostne príjemný, plný zelene. Aleja briez pokračuje v podobe rovnako bielych štíhlych stĺpov v popredí fasády. Vytvára tak narážku na nezbytný prvok kolonády, vyskytujúci sa v kúpeľných stavbách. Parčík dotvára aj vonkajší plavecký bazén na vyvýšenej podeste. Nežiadúcim pohľadom zabraňuje vyšší plot a zeleň.
Vstup do budovy je zdôraznený stĺpmi. Priestorná presklená dvojpodlažná vstupná hala s galériou víta pacientov záplavou svetla. Prvé nadzemné podlažie obsahuje čakáreň a ordinácie lekárov, šatne a vodoliečbu. Bazény a otvorenejšie terapie sú orientované do záhrady, súkromnejšie procesy zasa do vnútorného átria. Na druhom podlaží sú miestnosti pre zamestnancov, oddelenia pre mechanoterapiu, masérne, solárium, telocvičňu na skupinový telocvik.
V materiáloch autor riskoval lacný materiál a strohosť. Treba dodať, že investor ani nemal široké finančné možnosti, čo však vďaka Šmondrkovi vôbec nezdevalvovalo celkový efekt. Nenájdeme tu žiaden mramor, nerez či inak ušľachtilý materiál. V kontexte dnešného hýrenia materiálmi, farbami a tvarmi je Balneoterapia akoby z iného sveta. Biela omietka, sklo, rúrkové zábradlia s olejovým náterom. Prostota. V interiéroch sú použité jednoduché koberce, matná biela dlažba i obklad. V komunikačných ťahoch je položená čierna protišmyková guma. Interiér nepôsobí lacno, skôr premyslene a poctivo.
Napriek zdanlivo obmedzeným prvkom je budova bohatá. Bohatá na prekvapujúce priehľady a priestorové spojenia. Je vybudovaná na tradičnom protiklade medzi otvoreným a uzavretým priestorom, ktorý charakteristickým spôsobom využívali architekti dvadsiatych rokov. Kombinuje typické prvky kúpeľnej architektúry a novým pohľadom na staviteľstvo. Prezentuje, kam by sa mal uberať vzhľad súčasných budov pre kúpeľníctvo.
