Blog Petra Remiša: Kauza Bezák
Axl na mňa čakal v saune v nemenovanom piešťanskom hoteli. Bez roztrhaných rifieľ a bodkovanej šatky pripomínal fínskeho elektrikára. V lepšom prípade toho chlapíka, čo nám v kancli mení tonery.
Skoro som ho nespoznal. Tento pupkatý ujček vôbec nevyzeral ako vychudnutý hipík, s ktorým sme v 80. rokoch naháňali kozy na farme v Indiane. Ani v saune si neskladal dole slnečné okuliare a zlatú reťaz z krku.
Spustil som na neho zhurta: „Prečo si vyhodil toho Bezáka?!“
(Mohol som si ten tón dovoliť, veď sme spolu, takpovediac, husy pásli.)
Rocker sa ošíval. S gitaristom Bezákom z Piešťan hral ešte len pár týždňov a nedávno ho pasoval do funkcie arcigitaristu – čo znamená, že mohol vystupovať v klobúku, ktorý nosil jeho predchodca Slash.
„Čo som mal robiť? Prerastal mi cez hlavu,“ začal Axl. „Odmietol Slashov cylinder, že nebude šaškovať v odeve černokňažníka. Okrem toho presadzoval ľudovky. Miesto Welcome to the Jungle raz spustil Sedí Sokol na javori… Čistý prúser!“
Keď sa slovenský muzikant začal sprchovať s osobami pochybnej povesti a hrať len za konzumné, pohár trpezlivosti pretiekol. Axl ho vyšupol. Ale nečudujem sa. Sám som kedysi muzicíroval s jedným neposlušným Bezákom.
Trieskal do gitary mimo rytmu, tak sme mu nakoniec prestrihli kábel.
Nech sa naučí počúvať kapelníka!
