Blog Lívie Gažovej: Jahody a kornútky
Pri nostalgickom prezeraní fotiek Piešťan z čias, keď sa ešte na pohľadnice písalo Bad Pistyán a Krajinský most bol len pre peších, som si uvedomila, čo je také romantické na týchto historických snímkach. Okrem šťastných ľudí na terasách a prázdnych cestách je pre mňa pripomenutím starých časov ich idylický život bez reklamy.
Žiadne slnečníky s reklamnými značkami, fotky, panely, vlajočky a vývesky. Len kultivované nápisy propagujúce poctivé prevádzky. Nikomu nič nechýbalo, ani unifikované podpivníky, ani letáky za stieračom.
Prechádzka po pešej zóne sa dnes zmenila na kľučkovanie pomedzi obrie slnečníky, kornútky v ľudskej veľkosti a figuríny s oblečením. Málokto ešte zdvihne zrak nad úroveň výkladu a všimne si vzhľad budov naokolo. Málokto pozná arkiere na Winterke, fasádu domu nad Delikatesom, nárožie predajne kebabov. Obchody pútajú pozornosť a turisti sediaci pod sponzorskými markízami si odnesú viac zážitkov v podobe zmrzlinových pohárov ako výhľadu na architektúru mesta. A tam, kde im vo výhľade nič nebráni, im do očí bijú nevzhľadné logá butikov na jednu noc a blikajúci navyšujúci sa jackpot.
Aj mimo centra našla lacná estetika svoje pôsobisko. Vždy sa bojím, keď niekto z nemenovaného bistra dostane do ruky štetec a geniálny nápad. Najnovším prírastkom do rodiny reklamných predmetov je stánok v podobe gigantickej jahody, ktorá sa pravdepodobne stane novou hrdinkou detských a architektonických nočných môr. Vystrašil ma už z diaľky. Viete si predstaviť tie dvojmetrové včely, čo na to pôjdu?