Blog Petra Remiša: Ľúbostná dohra
Kam sa len pozriete, všade sa hovorí o ľúbostnej predohre, milostných hrách, ale málokedy sa spomína dohra. Pritom je dôležitejšia, ako sex samotný.
Zakiaľ čo pri predohre a milostných hrách býva aktívny muž a žena na jeho „brnkačky“ reaguje kladne, alebo záporne, pri dohre je aktívne už len jedno pohlavie. To slabšie.
Lenže naráža na nepochopenie a ignoráciu. Muž práve podal svoj životný výkon a nechce si nič viac dokazovať. Nemá ani najmenšiu chuť predstierať city. Môžete mu akurát nastaviť budík, aby vstal do roboty.
Žena môže vymýšľať, čo len chce. Darmo mu bude zápalkami podopierať viečka. Zbytočne ho bude škrabkať vidličkou po chrbte.
V tej chvíli môžete samčekovi urobiť aj resekciu rebra – ani to nepostrehne. Túži len po zaslúženom oddychu. Jediné, na čo sa zmôže pred odchodom do ríše snov, je dopiť načatú dvanástku na nočnom stolíku.
Milostná dohra preto spôsobuje ženám frustráciu. Kvôli nej skúšajú fajčiť, alebo si začnú pomer s astrológom – len aby nakoniec zistili, že u každého samčeka príroda funguje podobne.
Hlavný rozdiel medzi oboma pohlaviami teda nespočíva vo svalovej hmote, finančnom ohodnotení, či ochlpení dolných končatín. Hlavný je postoj k milostnej dohre. Moderný feminizmus si preto musí vytýčiť nový cieľ.
Nie rovnoprávnosť, ale prevýchovu mužov.
Aby nechrápali už minútu po.
