Blog Lívie Gažovej: Knižnica
Prebehnúť sa na bicykli po Piešťanoch je super vec. Urobiť to pomedzi učenie sa na skúšky ešte lepšia. Spojila som príjemné s užitočným a išla si požičať knihu do našej zrekonštruovanej knižnice.
Bola som tam poprvýkrát a renovácia ma milo prekvapila. Konečne výťah, nové okná, biele kubické tvary znova pekne vynikli. Už sa mi tá budova páči viac ako na prvom stupni ZŠ. Vtedy mi, pravdupovediac, naháňala strach. Len preglejkové regále a linoleum zostalo. Ale aj na to snáď niekedy dôjde.
Po ceste späť ma ale zaujala iná vec. Konečne dostavaný bytový dom na rohu Sládkovičovej a Záhradnej. To se vám, pánové, nepovedlo. Dom síce uzavrel ulicu, no vôbec nezapadá do jej kontextu. Vždy som obdivovala spôsob, akým sa dve bytovky stojace na Záhradníckej nevnucujú okoloidúcim, napriek tomu majú niečo v sebe a pôsobia veľmi vkusne. Nevýrazné, no predsa výborné farby, elegantné zábradlia s prepustom vody z balkóna, pozornejší si všimnú aj úžasnú oblinu zo zadnej strany. A tie utešené strechy nad oknami. Naozaj neviem, kedy ich postavili, no vyzerajú veľmi nadčasovo.
Dvojicu domov dopĺňa novostavba. Bohužiaľ, tá sa hrá na malý zámoček, o mnoho rokov pozadu za moderným dizajnom bytoviek vedľa (okrem toho aj pekného rodinného domu oproti). Klišé na druhú. Marhuľková farba, ako inak, kovové zábradlia, bez nich to nejde, polygón s vikierom na oboch fasádach. Hrdo nad terénom, nereagovať na okolie. Prečo tak? Prečo päťdesiatročné stavby vyzerajú modernejšie a príjemnejšie, ako tie dokončené pred niekoľkými mesiacmi?