Blog Petra Remiša: Gaučový pes
Keby som sa mal čo najpresnejšie typovo charakterizovať týpka, ktorý sa skrýva za mojím menom, vyjadrím to dvomi slovami: Gaučový pes.
Samotný výraz napovedá, aký kus nábytku preferujem.
Ako gaučový pes som veľmi náročný spotrebiteľ. Posteľ, lôžko a pod. považujem za komunistický prežitok, dobrý akurát tak pre tých, ktorý si prilepšovali k výplate rozkrádaním majetku v socialistickom vlastníctve.
Gauč je to pravé! Je praktický, noblesný a vyjadruje príslušnosť k vyššej strednej triede. Je stabilný ako slovenské ľavicové vlády.
Gauč môžete používať ozaj na všetko. Dá sa na ňom spať, driemať, snívať s otvorenými očami, ale aj vegetiť, ohryzávať kura, popíjať červené vínko a pozerať telku. Gauč je môj písací stôl aj nočný stolík odrazu. Iný nábytok nepotrebujem!
Pri výbere gauča si dávam vždy záležať. Keď treba, vyváľam sa po ňom v zablatených topánkach priamo vo výkladnej skrini obchodu s nábytkom. Nech mi hneď dokážu, či sa naozaj dá tak ľahko vytepovať ako v reklame.
Jediný problém nastáva, keď ku mne prvýkrát zavíta návšteva, ktorá netuší o mojich neobvyklých chúťkach. Zvlášť dámy dostanú šok, keď ich pozvem na obed a očakávajú prestretý stôl s príborom a obrúskami.
V lepšom prípade ich môj vŕzgajúci gauč rozosmeje. V tom horšom ihneď utečú.
Zo strachu aby nenachytali na sveter psie chlpy.