Blog Petra Remiša: Zlodejovo
Niet v živote väčšieho šťastia, ako keď sa vám povolanie stane koníčkom. Na Slovensku sa o to snažíme všetci. Preto je najobľúbenejším povolaním zlodejčina.
Kradne sa u nás za každého režimu a na všetkých úrovniach. Najčastejšie na pracovisku.
Každý berie ako samozrejmosť, že zvárači kradnú elektródy, družstevníci kukuricu, šoféri naftu, stavbári betón a úradníci kancelársky papier. Aj SBS-kári kradnú počas nočnej služby. Vedia, že kto nekradne, okráda svoju rodinu.
Ale nekradnú len Gadžovia. Občas aj nejaký hladný Róm odcudzí sliepku, alebo čerstvo vysadené zemiaky. Bledé tváre vždy okolo toho spravia velikánske haló, aby vo vzniknutom chaose mohli kradnúť vo veľkom.
Vďaka masovo rozšírenému rozkrádaniu máme na Slovensku veľa unikátov, ktorými sa môžeme chvastať v zahraničí: Napríklad kilometer našej minidiaľnice stojí viac ako 50 rokov amerického kozmického programu.
Nikomu to však neprekáža. Tí, čo to majú kontrolovať, kradnú najviac.
Najkreatívnejší kmíni sú politici. Už viackrát dokázali nemožné: Opakovane rozkradli celú republiku – ale stále majú z čoho uberať. Závistlivci v cudzine nás preto volajú Grand Slovak Theft Paradise. Skrátene Zlodejovo.
Strojca tohoto úspechu, slovenský politik, stíha popri náročnej práci ešte kŕmiť gorily a rozdávať predvolebný guláš chudobe. Na prežitie mu stačí dodržiavať jediné pravidlo chovateľov domácich zvierat:
Čím viac dobytok opiješ rožkom, tým lepšie ho po voľbách podojíš.
Čím viac dobytok opiješ rožkom, tým lepšie ho po voľbách podojíš.
