Blog Jaroslava Poturnaja: Klaun Miloud a cirkus Pa-ra-da
Tentoraz ma zaujal taliansko-francúzsko-rumunský film Pa-ra-da. Rozpráva príbeh francúzskeho klauna, ktorý prišiel do Rumunska tri roky po páde komunistického režimu. Pôvodne mal vystupovať pre deti v nemocniciach a sirotincoch.V Bukurešti ho dojme osud detí na ulici, ktoré sa živia kriminalitou, prostitúciou a žobraním. Snaží sa im pomôcť. Spolu s priateľmi a sociálnymi pracovníkmi sa rozhodnú založiť pre deti cirkus Pa-ra-da.
Začiatky nie sú jednoduché. Deti bez rodičov spávajú v kanáloch. Špinavých, páchnúcich, hnusných. Klaun Miloud neváha a zostupuje do takéhoto kanálu za deťmi. Má len harmoniku, klaunský nos a odvahu. Podarí sa mu dokonca aj prespať s nimi v tomto kanále. Deti ho najskôr nechcú prijať medzi seba ,ale nakoniec klaunova úprimnosť prelomí bariéru medzi nimi. Dojímavá je scéna, keď začínajú doslova z ničoho. Miloud vytýči územie len pomocou papierovej pásky. Tu bude kuchyňa, tu izba a tu sprcha. Jedno z detí sa akože sprchuje a aj ostatné sa začínajú zapájať do hry. Miloud musí dokonca neskôr čeliť obvineniu z pedofílie a na základe tohto obvinenia sa má vrátiť do Paríža. Obvinenie sa však ukáže ako klamstvo. Začne učiť deti žiť. Hlavne žiadne drogy a to hnusné lepidlo toluén. Naučí ich,že musia mať rešpekt, nielen voči nemu, ale sami pred sebou. Postupne učí deti aj žonglovať a rôzne cirkusové kúsky. Vyvrcholením jeho snaženia je spoločné vystúpenie “kanálových detí“ na univerzitnom námestí na Štedrý večer.
Tak sa začala história cirkusu Pa-ra-da. Tento cirkus za 15 rokov zachránil asi 1000 „kanálových detí“, ktoré za ten čas vystupovali v tomto cirkuse alebo neskôr po svete. Tento príbeh bol nakrútený podľa skutočných udalostí. Bol to príbeh francúzskeho klauna Milouda Oukiliho, ktorý prišiel do Rumunska v roku 1992. Pôvodne chcel urobiť len pár vystúpení pre deti v nemocniciach a sirotincoch s klaunským nosom a harmonikou. Urobil však oveľa viac. Daroval svoje umenie a ľudskosť deťom, a tak im veľmi pomohol.
