Bradatá Divadelná Dvojica sa vracia do Piešťan

Premiéra prvej hry Bradatej divadelnej dvojice s názvom Rozprávka sa konala na jeseň roku 2000. Autorská rozprávková hra pojednávala o kráľovi a jeho svedomí a o tom, aké je niekedy ťažké vedieť sa ospravedlniť.

Druhá hra uzrela svetlo sveta do roka a do dňa – opäť bola autorská a opäť rozprávková – volala sa Beduíni. O čo išlo? O to, že dať je niekedy lepšie ako predať a že ak to nepôjde po dobrom, tak to pôjde po lepšom. Zistili to aj dvaja beduínski obchodníci pri svojom putovaní.

V roku 2002 si chlapci povedali, že okrem vlastných textov ponúknu divákom aj tie nevlastné. Pristúpili teda k tretiemu kusu svojej kariéry – ku kabaretnému predstaveniu Hore nohami. Najprv sa v monológu s názvom Prsteň predstavila (po prvýkrát v histórii BDD!) hosťujúca herečka Katka Kublová – Dominová (v alternácii so Zuzanou Žemlovou, dnes Fabiánovou), aby  priblížila divákom život po živote. Potom sa už k slovu dostali naši dvaja herci a ako Kat a Smrť rozohrali fatálnu komédiu – Posledný. Oba tieto kusy pochádzali z autorskej dielne Tomáša Kalinčíka. Po prestávke sa na divákov spustila smršť v podobe dvoch križiakov v rovnomennom skeči z pera francúzskeho autora absurdných (až čiernych) mikro-komédií Pierra H. Camiho. Na záver sa všetci traja účinkujúci zaskveli v slávnych Čechovových Pytačkách.

Bradatá divadelná dvojica pri svojej tvorbe vyznávala tri princípy: improvizáciu, stvárňovanie viacerých postáv a spoluprácu s publikom (miestami priam aktívnu). Počas svojej existencie BDD odohrala predstavenia nielen pred piešťanským publikom, ale predstavila sa (okrem iného) aj divákom v Bratislave, Trenčíne, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Prahe, Hradci Králové, Vizoviciach a Štokholme.

Zatiaľ, čo prvé dve hry po hudobnej stránke dotvárala Kalinčíkova gitara, v Hore nohami sa k slovu dostali King Crimson, Emerson, Lake & Palmer, Pavol Hammel a The Beatles. Kabaretný formát sa našim dvom divadelníkom zapáčil, a tak si ich priaznivci mohli o rok vychutnať predstavenie Ako sa máte? Okrem už známych Križiakov a Posledného, tvorili Kalinčíkov dialóg O úpadku ugandského vidieka a Camiho Opilcovo dítě (uvádzané v jazyku českom – pre väčšiu exotiku a zároveň aj preto, aby si BDD otvorilo cestu na západ). Hudobnú stránku predstavenia mal tentoraz v rukách Piešťanský dixieland band pod vedením Ľubomíra Váryho.

Skutočné prekvapenie si však chalani z BDD nechali na jeseň 2003. Pre divadlachtivú piešťanskú verejnosť pripravili predstavenie zložené z textov Milana Lasicu a Júliusa Satinského a doplnené hudbou Jara Filipa pod názvom Cink-cink-džjuiiifff. Pesničky ako Do batôžka, Čerešne, Keď som išiel či Sága rodu Forsythovcov perfektne vyzneli v podaní Cink-cink Bandu, ktorý dal pre túto príležitosť dohromady Tomáš Kalinčík. Nasledujúci rok priniesol zatiaľ ostatnú premiéru hry BDD – francúzsku klasicistickú drámu Pierra Corneilla Cid vo svojskej úprave Tomáša Kalinčíka a v réžii niekdajšieho Cida – Jozefa Adamoviča. Spolu s ním sa na príprave a výprave tohto predstavenia podieľala Anči Gavorová (dnes Kurzová), duchovná mama Ateliéru Točítko a učiteľka na ZUŠ Piešťany. Hudbu zložil a interpretoval skvelý piešťanský klávesák Rolko Kánik, ktorý s BDD spolupracoval už pri Cink-cink-džjuiiifff ako kapelník Cink-cink Bandu.

Tomáš Kalinčík ukončil v roku 2005 štúdium medicíny na 1.LF Univerzity Karlovy v Prahe a venuje sa svojmu povolaniu – dokonca na viacerých kontinentoch (len nie súbežne).

Michal Nikodem ukončil v roku 2008 štúdium herectva na FDU Akadémie umení v Banskej Bystrici a venuje sa svojmu povolaniu – zatiaľ len na našom kontinente.

V roku 2003 BDD ocenila porota festivalu Stodůlecký Píseček v Prahe Cenou za herecký výkon, v roku 2004 bolo predstavenie Cink-cink-džjuiiifff nominované na cenu Zlatý gunár na Kremnických gagoch a v roku 2005 udelil primátor mesta Piešťany Bradatej divadelnej dvojici Cenu primátora mesta Piešťany za aktivitu v oblasti kultúry v meste Piešťany za rok 2004 v kategórii Kultúrny počin roka.