Blog Petra Remiša: Záhada zmiznutých ponožiek
Posledná adventná nedeľa je za nami, nastal čas bilancovania. Začnem smutným konštatovaním: Rok 2011 bol rokom stagnácie. Napriek opakovaným kurzom strojopisu píšem stále iba dvomi prstami: Ľavým a pravým ukazovákom.
Okrem toho som nevyriešil záhadu zmiznutých ponožiek.
Každý týždeň mi pračka zožrala niekoľko. Výsledkom bolo more ponožiek bez páru. Naposledy som prišiel na pohovor do váženej firmy v kombinácii: žltá členková ponožka – čierna podkolienka.
Rozobral som ten pekelný stroj, no ponožiek nikde. Až keď som pračku pekne poprosil o zľutovanie a kúpil jej sódu na pranie, stal sa zázrak: Ponožky mizli ďalej, ale v bubni som začal nachádzať bavlnené spodky.
To prebudilo vo mne záujem o históriu mužskej spodnej bielizne. Došiel som až po Leva Nikolajeviča Tolstého, ktorý sa v zime 1910 vybral do šíreho sveta bez spodkov a pri čakaní na vlak premrzol na kosť.
Lev bol za mladi výmyselník, čiže idea-maker. Vymyslel tzv. „tolstojoviny“:
a) Jedz málo, vyhýbaj sa sladkostiam.
b) Vyhýbaj sa ženám.
Zapáčilo sa mi to. Poctivo som sa tým riadil, až kým som nenarazil na ďalší Levov výrok: „Ak ťa v noci napadne, že voľačo potrebuješ urobiť, vstaň a urob to.“ V noci som teda vstal z postele a prelustroval všetky zákusky v špajzi.
Ale čestné pionierske: Ženám sa celý rok vyhýbam!
