Vzdali hold sochárovi Valérovi Vavrovi
PIEŠŤANY – Vo Vile dr. Lisku sa vo štvrtok 10. novembra konala slávnosť pri príležitosti nedožitých stých narodenín významného slovenského sochára, monumentalistu, reštaurátora, autora viacerých sôch a pamätníkov v Piešťanoch – akademického sochára Valéra Vavru. Na vernisáži jeho diel si na svojho otca zaspomínala Silvia Mezovská.
Vernisáže sa zúčastnil aj sochárov syn Viktor a ďalší príbuzní. O diele a odkaze umelca porozprával riaditeľ Balneologického múzea Vladimír Krupa. Na trúbke zahral žiak Základnej umeleckej školy Štefan Lúčny.
Pozrite si video z podujatia.
((myvideo:1))
Valér Vavro sa narodil 30. januára 1911 v Piešťanoch. Patrí k významnej slovenskej výtvarnej generácii „Generácii 1909“ , ktorej príslušníci patria k zakladajúcim osobnostiam moderného slovenského sochárstva. Svojím generačným určením patrí do skupiny umelcov, ktorú predstavujú: František Draškovič, František Gibala, Ján Hučko, Ladislav Ľ. Pollák, ktorí študovali v Hořiciach. Jeho celoživotné umelecké dielo je zamerané na monumentálnu, komornú, figurálnu a reliéfnu tvorbu v klasických sochárskych materiáloch. Používal rôzne druhy kameňa, mramor, bronz, drevo, sadru, hlinu či kameninu ale i epoxid. Jeho diela sú okrem Piešťan aj v Bratislave, Košiciach, Humennom, Trebišove, Rimavskej Sobote. Zdobia verejné priestranstvá i priečelia budov, nájdeme ich v zbierkach slovenských galérií (Slovenskej národnej galérie, Galérie mesta Bratislavy, Galérie J. Koniarka, Nitrianskej galérie, Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici) ale i v zahraničí, v majetku rodiny a v zbierkach mnohých súkromných osôb.
V Piešťanoch v dielni Václava Rymplera sa v rokoch 1927 – 1930 vyučil kamenosochárskemu remeslu. V štúdiách pokračoval stredoškolským štúdiom na Štátnej priemyselnej škole sochársko-kamenárskej v Hořiciach, ktorú absolvoval v rokoch 1931 – 1935. V rokoch 1935 – 1939 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u prof. Bohumila Kafku a štúdium absolvoval s čestným uznaním. Škola profesora B. Kafku na pražskej Akadémii výtvarných umení, kameňosochárske základy získané na priemyselnej škole v Hořiciach (v Podkrkonoší) a v kameňosochárskej dielni v Piešťanoch mu poslúžili ako východisko k osobnému výtvarnému vyjadreniu.
Prvé väčšie diela realizoval vo svojom rodnom meste Piešťany už ako veľmi mladý. Bol to pomník padlým v 1. svetovej vojne (1936 – 1937) na námestí pri Kostole sv. Štefana. Plastika Úroda, ktorá je venovaná pamiatke maliara Zola Palugyayho súvisí s úsilím maliara a spisovateľa Janka Alexyho o vytvorenie kolónie umelcov v Piešťanoch v rokoch 1933 – 1937. Socha Úroda vznikla práve z podnetu Janka Alexyho. Vo svojich spomienkach Život nie je majáles o tom píše: „Po Zolovej tragickej smrti požiadal som sochára Valéra Vavru, aby vykresal na jeho pamiatku sochu z pieskovca. Znázorňovala ženský akt s klasmi v náručí. Postavili sme ju do záhrady. Mal prísť na ňu aj text, ale k tomu nedošlo. Dnes stojí socha v Piešťanoch v kúpeľnom parku. Nik nevie ako vznikla, koľko smútku predchádzalo jej vykresaniu.“ Vďaka kolónii umelcov, aj keď sa tento projekt J. Alexymu napokon nepodarilo uskutočniť, sa mladý V. Vavro dostal do kontaktu s významnými výtvarnými umelcami – maliarmi J. Alexym, M. Benkom, Z. Palugyayom, J. Kollárom, Ľ. Ilečkom, M. A. Bazovským.
V roku 1939 sa V. Vavro stal členom Spolku slovenských umelcov, členom družstva Tvar a v roku 1949 sa stal členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov.
V období 2. svetovej vojny pôsobil spolu s L. Ľ. Pollákom v sochárskych ateliéroch Ministerstva národnej obrany v Bratislave. Popri bustách rôznych osobností v tomto období vznikajú diela Tragédia v Šuranoch (1938 – 1939), Ranený (1942), Golgota (1943), Spomienka na starú matku (1944), v ktorých vyjadruje vnútorné drámy života.
