Blog Petra Remiša: Pieščanský rožek
Všimli ste si, čo prvé zmizne z obchodov, keď príde štátny sviatok? Nie je to chlieb, borovička, sóda bikarbóna ani akciové kuracie prsia.
Zmiznú všetky rožky.
Pretože našinec vydrží skoro bez všetkého. Deň-dva sa dokáže vzdať aj piva a sexu. Ale ani hodinku neprežije bez základnej piešťanskej potraviny – bez rožku. Čím je toto pečivo charakteristické a ako sa odlišuje od konkurencie?
Predovšetkým: Pieščanský rožek má dve formy: gumovú a kamennú.
V tej prvej je gumovejší ako gumení medvedíci. Pridaním záhadných esencií počas výroby zgumovatie ešte skôr, ako dosiahne okraj regálu v obchode. V gumovej forme sa potom lepí na zuby, nedá sa rozžuvať, ani prerezať samurajským mečom.
Z toho dôvodu je počet zubárov na jedného pacienta v Piešťanoch najvyšší v republike.
Po dvoch dňoch v kredenci pieščanský rožek petrifikuje. Stvrdne ako diamant a nedá sa sním robiť nič. Ďalej sa spracováva len karbobrúskou.
Pieščanský rožek je rovnakou raritou ako viedenské Mozartove gule. Zaslúžil by si patentovanie i záznam vo Wikipédii. Traduje sa, že existoval ešte pred vznikom Piešťan. Aj moraviansku venušu nevystrúhal pračlovek z mamutoviny, ale z tvrdého rožku.
Skamenený rohlík, podobne ako pästný klin, slúžil vtedy ako ručná zbraň. Stačí sa mrknúť do múzea, uvidíte koľko je tam vo výklade mamutov.
Všetci dostali pieščanským rožkom medzi oči.