Blog Jozefa Malíka: Kultúra vs. Nekultúra

Niekedy som tomu tiež nedával veľký význam, môjmu oku však nemohli ujsť obrovské kvantá odpadu, ktoré tvorím ako ja, tak aj celá naša spoločnosť. Časy sa menia, máme väčšie nároky, viac spotrebúvame a tým aj narastá množstvo materiálu, ktoré nemáme ako ďalej využiť. Tie potom musia na skládku. Zodpovednejší, vytriedia, čo sa dá do príslušných nádob, tí, ktorým nie až tak záleží na prírode, hodia všetok neupotrebený odpad do jedného koša napriek tomu, že väčšina vecí by sa dala ešte druhotne spracovať. Máme nádoby na papier, sklo, kovy, plasty, tetrapaky, bioodpad, atď. Keď každú nepotrebnú vec vhodíme do tej správnej nádoby zistíme, že do koša, kde má ísť skutočne iba to, čo sa už nikde nehodí, niekedy nemáme čo dať alebo hodíme iba veľmi málo. Čo je horšie, že sa medzi nami nachádzajú aj takí, čo odpad nielenže nedávajú tam kam patrí, ale vyvezú ho „za roh“, stavebný odpad po prerábkach, uložia k smetným košom, i keď vedia, že patrí do zberného strediska. Na sebeckosť a neohľaduplnosť týchto ľudí sa potom my všetci musíme poskladať, aby sa tieto „nelegálne poklady“ odstránili. Najnovšie sme svedkami, že detské ihriská začínajú lemovať oplotenia, lebo nám akosi nevadí, že náš pes ide do piesku, kde sa o chvíľu bude hrať susedove dieťa.    
Tvárime sa, že sme kultúrny národ, ale niekedy to tomu nenasvedčuje. Mnohý z nás, počas dovoleniek a ciest do zahraničia, si nemôžu nevšimnúť čistotu na uliciach. V čom sú títo ľudia iní, ako my? Berme si príklad z tých, čo sa snažia čistotu udržovať, nie z tých, čo robia všetko preto, aby si spravili aj z nášho okolia smetisko.