Blog Ivany Ilenčíkovej: Nahota II.
Priatelia, ďakujem Vám za všetky odozvy k mojej malej úvahe. Potešil ma ich počet, lebo to znamená, že ľudia nie sú v kóme. Rôznorodosť nebola veľká, vlastne boli dva druhy názorov – tí, ktorí sa stotožňujú s mojím, a potom tí s opačným. Pre nich nie je verejná nahota lascívna, necudná, oplzlá, ani nepredstavuje mravnú neviazanosť.
Poňaté sémanticky – všetci vnímame slová, ktoré sú oplzlé. Máme podobne nastavenú stupnicu aj na oplzlé obrázky a videá? Tak mi napadlo, čo by sa asi dialo, keby muž (manžel, partner) otvoriac internet zazrel medzi nahými dámami ženu svojho srdca alebo svoju dospievajúcu dcéru? Áno, idem až na hranicu, ale robím to úmyselne. Pokúšam sa evokovať autentickú predstavu onej skutočnosti.
Nie som muž, ale (a preto) viem, po čom túži normálna žena. A tuším, čo je v živote hodnotné. Objavovanie krásy konkrétnej, milovanej ženy, jej vnútorného sveta, jej duše i jej tela. Neretušovaného. Prosím, páni, nepodliehajte ilúzii, že sa veci majú tak, ako sú na obrázku. Nie, tie veci sú retušované. A preto prosím, nedovoľte, aby dochádzalo k dehonestácii lásky.
Ex officio: Môj názor je úplne jednoznačný.
