Pár spomienok futbalových pamätníkov z Modrovej

Futbal si v Modrovej našiel svojich priaznivcov a stal sa pravdepodobne najobľúbenejším športom v obci. O tom svedčil aj počet členov DŠO Sokol, TJ Družstevník a ŠK – najpočetnejšie miestne organizácie. O rozvoj futbalu sa tu zaslúžili najmä Jozef Lehuta a jeho syn Miroslav, Peter Hesko, členovia výboru a, samozrejme, samotní hráči. Takmer sto rokov po založení prvého svetového klubu FC Sheffield a 53 rokov po založení najstaršieho slovenského futbalového klubu Tatran Prešov sa rozhodli obyvatelia Modrovej, že nastal čas spustiť činnosť ich vlastného klubu. „O začiatkoch činnosti mužstva v Modrovej sa nám nezachovali zápisy v obecnej kronike ani žiadne iné písomné doklady.
Všetko, čo sa dočítate v publikácii, sú spomienky našich futbalistov," píše jej autor Marián Lacko ml.

Anton Janžo, ktorý za DŠO Sokol Modrová hrával od založenia do roku 1958, si na začiatky spomína takto: „Futbal som hrával v Lúke už pred vojnou. V roku 1952 som sa vrátil z vojny a spolu s mojimi bratmi Jozefom a Štefanom sme sa pripojili k chalanom z Modrovej." Spomína si tiež na prvú stabilnú jedenástku – Silvester Paulech, Anton Janžo, Augustín Turzik, Anton Uhrin, Jozef Janžo, Rudolf Kopčan, Jozef Baláž, Jozef Lehuta, Marcel Takáč, Ján Filimpocher a Jaroslav Meliš. „Futbalové tréningy sme nemávali, ale kondičku mal každý výbornú, veru aj lepšiu ako dnešní hráči. Cez týždeň väčšina z nás ťažko pracovala. Ja napríklad pri koňoch s vlečkou. Tie som v nedeľu zapriahol, chalani povyskakovali na vlečku a už sme merali cestu k súperovi. To bol s bicyklami náš najčastejší dopravný prostriedok," spomína si A. Janžo. Podľa jeho slov pred jedným nedeľným zápasom spal iba hodinu. Zo svadby prišiel až o šiestej ráno, hodinku si pospal a potom musel obriadiť kone. Nasledovala omša a zápas s vojakmi z Piešťan, ktorý Modrová vyhrala. Po turnaji sa Anton Janžo opäť ponáhľal na ďalšiu svadbu, na ktorej bol dorána. Za celý víkend však vypil iba dva štamprlíky alkoholu.

Uhrin hrával načierno

Najdlhšie hrajúcemu futbalistovi TJ Modrová Michalovi Uhrinovi úplné začiatky v päťdesiatych rokoch minulého storočia pripomínajú tieto príbehy: „Začínali sme v dolinke na ‚zdochlinci‘. Ihrisko bolo malé a krivé. Prvý zápas sme zrejme hrali proti Hubine a boli sme len deviati. Po niekoľkých rokoch sme sa presunuli na nové – v areáli dnešnej materskej školy. Lojzko Paulech pozemok zoral, zabránil a zagúľal. My sme ho olajnovali a začali hrávať. Vtedy lopta častokrát skončila na streche alebo dvore blízkeho domu." Michal Uhrin, ktorý futbalu v Modrovej zostal verný až 31 rokov, však za obec hrával načierno. Vraj mal dokonca tri registračné preukazy! Oficiálne hral za Pravdu Bratislava. Zahlásil prestup na Modrovú, ale v Bratislave povedal, že stratil preukaz a urobil si duplikát. Keď Pravda hrala v Modrovej, musel nastúpiť za Bratislavčanov.

ZAUJÍMAVOSTI
■  Najdlhšie hrajúcimi futbalistami boli Michal Uhrin (s prestávkami až 31 rokov), Oto Paulech na trávniku strávil 22 rokov, Juraj Domin 19 a Eman Behan 18 rokov.
■  Najviac gólov podľa zápisov v kronike, a to 159, strelil Bertuš Borik a o dva góly menej súperom nastrieľal Oto Paulech.
■  Od roku 1971, keď sa začali viesť zápisy v kronike, futbalisti z Modrovej odohrali približne 900 stretnutí. Z najvyššej výhry sa muži z Modrovej tešili po zápase s Lúkou, a to 11:0 (v roku 1972). Žiaci „rozbili" súpera zo Starej Lehoty dokonca 24:0 (v roku 1990).

V aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa sa dočítate i o tom, ako po jednom zápase skončil rozhodca v potoku a kto bol dušou celého futbalu v Modrovej.