Blog Ivany Ilenčíkovej: Nahota
Minule sa tak Magduška (moja priateľka) zamýšľala nad touto témou. Poviem, ako je, bola veľmi rozhorčená, a veru oprávnene. Zistila, že muž, ktorého miluje, chodí na erotické stránky. A tak sme meditovali o nahote.
Mali sme na mysli telesnú nahotu; to, akých nás Pán Boh stvoril. Akosi sa nám zdá, že sme obnažení viac, ako sa sluší a patrí. Stretávame sa s ňou na každom kroku. Zapnem počítač, lebo si potrebujem vybaviť poštu alebo zaplatiť účty. Či chcem, či nie, priamo na mojej domovskej stránke svieti šteklivý nadpis alebo aj celý obrázok. Nahé prsia trčia pomaly z každého časopisu. Iste, nemusím si otvoriť onen šteklivý obrázok, ani sa nemusím začítať do horúceho článku.
Ale idem ďalej, možno trošku nadnesiem, a pýtam sa spolu s Magdou: Aká je teda šanca stretnúť v tomto preerotizovanom svete, kde sa vo všetkých médiách a všadeprítomnom internete ponúka lascívna nahota, niekoho normálneho? Muža, ktorý má oči pre jedinú ženu – tú, ktorú má doma? Muža, ktorý nepácha virtuálnu neveru? Najradšej by som otvorila rubriku – kto chce, nech odpíše. Odpíšte Magde, Ľubike, Marcele, Evike, Ivici. Zaujíma ich to.