Duši, kamaráde, otvoril si si cestu…

Dušan si na vernisáž, ktorá sa konala minulý piatok, pozval svojmu srdcu najmilších ľudí. Nádherné piesne zo svojho nového albumu mu zaspievala Adriena Bartošová, záveru vernisáže vtisol excelentnú bodku geniálny  Marián Varga. Marián nám ochotne zapózoval aj pred obrazom, na ktorom ho Krepop sportrétoval.

Na vernisáži si na maliarske začiatky budúceho architekta spomenul jeho učiteľ výtvarnej výchovy na „zédeške“, Jozef Švikruha. „Potešil som sa, že sa Dušan venuje aj voľnej výtvarnej tvorbe. Vidím u neho hravé experimentovanie s kolážou a s asamblážou, viaceré obrazy mi výraznými čistými farbami, tmavou kontúrou, jednoduchou skratkou pripomínajú fauzizmus. Je to sympatická emocionálna výpoveď."

„S Dušanom sa poznám dvadsať rokov. Mal som s ním tú časť niekoľkokrát spolupracovať, ale nemálo času sme spolu strávili aj mimo ateliérov. Pri vode aj pri víne. V nekonečných debatách o všetkom možnom, ale príliš často na to, aby to bola náhoda, s náš rozhovor stočil k maľovaniu,“ povedal o svojom priateľovi Sveťo Ilavský. „Z našich debát som vedel, že vždy si chcel maľovať. Aj tvoja práca v architektúre prebiehala predovšetkým v kontrastoch: ako zapasovať do seba hmoty, kde na ich prienik upozorniť, kde pribrzdiť, rozostriť, rozmaľovať okolie. Koľko okien, akých, kde a prečo – aby plocha dostala rytmus a detail. Kde potvrdiť, alebo oklamať zvyk oka. Dušan, ty si vždy podvedome maľoval…Duški, nie si ty náhodou maliar, okolnosťami prerobený na architekta? Podobne ako ľavák na praváka? Ako keby tridsaťročný odpal kdesi zamrzol, a až dnes dopadol na značku. Duški, kamaráde, otvoril si si dvere – šťastnú cestu…“ znelo želanie Sveťa Ilavského.

Z vernisáže, ktorá sa niesla vo veľmi príjemnom priateľskom duchu si kúsok pagáča odnášal aj rodinný maznáčik  – hnedá fenka, ktorá poslušne čakala na schodoch galérie. Ktovie, či si všimla, že jej podobizeň sa vyskytuje aj na pánových obrazoch :).
((myvideo:1))