99. výročie otvorenia Thermie Palace a kúpeľov Irma (3.)

Kúpeľným pacientom je k dispozícii aj bazén s termálnou vodou – zrkadlisko rozdelené na mužskú a ženskú časť. Deliaca stena, dno a steny tohto bazénu sú obložené keramickými kachličkami. Predovšetkým pre tých, ktorých diagnóza si vyžadovala kúpele a bahenné obklady s miernejšou teplotou, bolo pripravených 65 kabín pre vodné a bahenné vaňové kúpele. Každá kabína bola vybavená sprchami a toaletou. Nechýbalo ani dvesto oddelených šatní s odpočívadlami. Pacienti, najmä tí menej pohybliví, sa mohli do jednotlivých častí kúpeľov Irma dostať pomocou sedem osobných výťahov.

Používali mlieko zo Švajčiarska

V prízemí hotela Thermia Palace a v kúpeľoch Irma bol vybudovaný Ústav pre fyzikálnu liečbu, v ktorom pacientom poskytovali samostatnú liečbu alebo procedúry, ktoré mali doplniť kúpeľnú liečbu. Ústav tvorili tieto oddelenia:
1. oddelenie pre švédsku gymnastiku a ortopédiu, vybavené najlepšími prístrojmi Zanderovho systému s elektrickým pohonom,
2. rádioemanačná komora,
3. inhalatórium na inhalovanie prírodných výparov termálnej vody i na inhalovanie rozprášených liekov,
4. irrigatórium pre ženské choroby,
5. sieň, v ktorej poskytovali masáže,
6. vodoliečba,
7. slnečné, vzdušné a svetelné kúpele,
8. elektrické kúpele,
9. uhličité kúpele,
10. štvorvaničkové kúpele na horné i dolné končatiny podľa doktora Schnéca d ‚Arsonvalance,
11. termopenetrácia,
12. röntgenový kabinet,
13. laboratórium na vykonávanie rozborov.  

Pacientom poskytovali i laktoterapiu, pričom jogurt, kefír a sušené mlieko, ktoré pri nej využívali, dodával mliečny liečebný ústav zo Švajčiarska.
Neodmysliteľnou súčasťou liečby bola i strava, a preto sa v Thermii popri bežnej strave podávala aj diétna strava pre cukrovkárov, pre pacientov s reumou, obezitou, zápalom obličiek, ochoreniami žalúdka a ciev, ako aj diéta pre chorých trpiacich dnou. Diéta mala dve podoby – ľahkú (mäso sa podávalo maximálne jedenkrát denne, pričom boli vylúčené ťažko stráviteľné a korenené jedlá) a prísnu diétu (podávala sa len mliečna a zeleninová strava).
Čistota v priestoroch hotela bola zabezpečená systémom odsávania „Vacuum Cleaner". Komfort zvyšovalo i kvalitné ventilačné zariadenie. Do všetkých miestností v lete privádzalo ochladzovaný vzduch a v zime ohrievaný. Termálna voda sa používala vo výmenníkovej stanici aj na ohrev obyčajnej vody, ktorou potom vykurovali celý hotel. Termálna voda sa na tento účel nedala použiť priamo, pretože obsahuje sírovodík, ktorý by zničil rozvodné potrubia.
V hoteli fungovala pobočka poštového a telegrafného úradu. Hostia sa mohli zabaviť pri biliarde, šachu, domine a kartách. V Thermii pravidelne účinkoval domáci orchester (domáca kapela) a v hudobnej sále bol „svetoznámy reprodukčný klavír Mignon". Vďaka týmto objektom dosiahli piešťanské kúpele v sezóne roku 1912 najvyššiu predvojnovú návštevnosť – 16 860 kúpeľných hostí.

Pri hoteli malo stáť i palmárium

V 20. rokoch 20. storočia bolo v rozšírenej časti chodby na prízemí Irmy postupne zriaďované múzeum bariel. Tých, ktoré tu zanechali vyliečení a spokojní pacienti. Najprv boli poukladané a zavesené na stene, neskôr dal Ľudovít Winter vyrobiť špeciálne vitríny, v ktorých boli vystavené. Na každej barle bol štítok, ďakovný list alebo báseň informujúce, komu patrila a kedy ju v kúpeľoch zanechal. Bola tu i fotografia Richarda Taubera na nosidlách – pri príchode do Piešťan – a druhá so zlomenou barlou v ruke. A hneď vedľa palica od Henny Porten s venovaním „piešťanskému barlovému múzeu".

Medzi západným priečelím Irmy a východným priečelím Thermie bola naplánovaná stavba skleníku – palmária. Zachované nákresy v nás evokujú monumentálne skleníky 19. storočia alebo povestný londýnsky Krištáľový palác. Nie však veľkosťou, ale technickým riešením. Oceľová konštrukcia mala niesť steny tvorené z presklených plôch na spôsob vitráží. Tento objekt mal byť priamo napojený na spojovaciu chodbu Thermie s Irmou. Palmárium malo slúžiť na pestovanie tropických rastlín a vykurovať ho chceli termálnou vodou. Pravdepodobne z finančných dôvodov palmárium však nikdy nepostavili a pomerne dlho trvalo aj upravenie a vysadenie záhrady za hotelom. Budovala sa postupne v 20. rokoch 20. storočia.
Priestor v parčíku pred hotelom dnes dotvárajú štyri pieskovcové klasicistické sochy antických bohov a bohýň, dielo neznámeho autora zo začiatku 19. storočia: boh obchodu a zisku Merkúr (gr. Hermes), bohyňa múdrosti a víťazne vedenej vojny Minerva (gr. Pallas Aténa), bohyňa obilia a poľnej úrody Ceres (gr. Demeter) a bohyňa jari a kvetov Flora (gr. Chlóris). Pochádzajú z pálfiovského kaštieľa v Kráľovej pri Senci a s kompletnou sochárskou výzdobou záhrady ich piešťanským kúpeľom roku 1937 daroval gróf An-drássy. Erdödyovci nerešpektovali vôľu darcu a jednotlivé prvky nezostavili do pôvodného celku. Okrem štyroch plastík bohov a bohýň pred Thermiou sú dnes jednotlivé časti záhradnej architektúry (pieskovcové balustrády) a kamenné plastiky putti rozptýlené na niekoľkých miestach – zdobia priestor pri termálnych jazierkach a pri fontáne pred hotelom Slovan (pôvodne Royal), dnes žiaľ ohradenej a zničenej.

Secesné stavebné prvky ustúpili moderným

V medzivojnovom období bol zdokonalený a dobudovaný systém hrádzí chrániacich Kúpeľný ostrov pred povodňami rieky Váh. Boli postavené aj dva mosty cez Váh. Kolonádový most spájajúci centrum Piešťan s Kúpeľným ostrovom a dopravný Krajinský most.

Azda najväčšie zmeny sa uskutočnili v Thermii a Irme koncom 50. a začiatkom 60. rokov 20. storočia. Plánovanú rekonštrukciu rozvrhli do troch etáp. Secesné budovy sa v tom čase nepovažovali za pamiatky, respektíve význam secesie nebol docenený a v slovenských mestách bolo zbúraných či prestavaných mnoho secesných budov. V prvej etape (október 1960 – jún 1961) bolo rekonštruované východné krídlo Thermie (po hlavné schodište). V druhej etape (október 1961 – jún 1962) sa modernizovala kuchyňa. Hotel bol plynofikovaný, vymieňali sa podlahy, boli modernizované hotelové izby.
Potom sa prikročilo k úpravám vstupnej haly, z ktorej bol odstránený secesný strop a novú výzdobu tvorila nástenná maľba komponovaná do kruhu od akademického maliara M. Dobeša. Každý, kto vstúpil, sa ocitol akoby v centre výjavu. Spoločenská hala bola v roku 1963 adaptovaná na kaviareň. Kazetový strop a „nevhodné secesné ozdoby" na stenách a stĺpoch ako i dobové tapety boli buď zakryté, alebo necitlivo poškodené, zničené, dokonca odstránené. Strop zakryli zníženou povalou a veľkými zavesenými panelmi. V hlavnom priestore znížený strop tvorila zavesená ryhovaná platňa s blokovými svietidlami. V ostatnom priestore použili hladké panely a kruhové stropné svietidlá. Bývalý sklad v spojovacej chodbe medzi hotelom a Irmou bol upravený na spoločenský klub. Interiér v typickom štýle 60. rokov bol výsledkom spolupráce architekta Bohumila Kotasa a akad. maliara Milana Dobeša. Ten navrhol farebné riešenie interiéru, štukatúry stien aj štyri samostatné vitráže symbolizujúce slnko, vodu, vzduch a liečivý prameň.