Aj v Piešťanoch sme zažili zemetrasenia
PIEŠŤANY – Možno si niektorí myslíme, že je to málo pravdepodobné. Ale história hovorí jasne o takomto úkaze a my musíme, aj keď neradi, pripustiť jej opakovanie a patrične sa na takúto možnosť aj pripraviť. V archíve farského úradu Kostola sv. Štefana sa nachádza opis dokumentu, vyhotovený vtedajším farárom Praznovským dňa 17. 2. 1927, ktorý svedčí o jednom z následkov zemetrasenia z roku 1906 v Piešťanoch a okolí. Dnes vieme, že s epicentrom na Dobrej Vode, čo je seizmológom dobre známe.
Z dokumentu vyplýva, že správca farnosti požiadal „Riaditeľstvo panstva Erdödy Viléma v Hlohovci o znaleckú mienku o bezpečnosti stavby rímskokatolíckeho farského kostola“. V odpovedi „Slávnemu farskému úradu v Piešťanoch“ sa uvádza, že v budove kostola na jej „sklepení“ boli nájdené veľké praskliny, ktoré pochádzajú z toho, že v roku 1906 bolo v Piešťanoch a v celom okolí zemetrasenie. Tieto trhliny boli pred 20 rokmi nabité drevenými klinmi, ktoré medzičasom spráchniveli, trhliny sa znovu otvorili, ba i zväčšili tak, že trhlina na oblúku pred chórom bola až 10 cm široká cez „celé sklepenie“.
„Poneváč bola obava, že jedna čiastka klenutia spadne dolu, nariadil som…“ Nesledujú technické odporúčania a usmernenia na sanáciu trhlín. Vtedy mal kostol 97 rokov. Ďalej citujem „…ovšem tieto navrhnuté opravy musia sa čím skôr previesť, poneváč nie je garancie na to, že nepríde nejaká elementárna pohroma, ktorá môže zapríčiniť spadnutie celého kostola. Túto znaleckú mienku som nižepodpísaný dľa môjho najlepšieho svedomia a vedomia na tvári miesta zostavil. V Piešťanoch dňa 8. februára 1927. Stanislav Bresciani architekt.“
Od zemetrasenia uplynulo už 105 rokov a trhliny sa v kostole znovu a znovu objavujú na tých istých miestach. Svedčia o tom aj dobové dokumentačné fotografie zhotovené známym piešťanským fotografom Rudolfom Palkechom (za vtedajšieho správcu farnosti Medeka), archivované na farskom úrade. Naposledy bola vykonaná generálna oprava celého interiéru kostola, vrátane nástenných malieb, a to v roku 1955, ktorú celú ako dar financovali Veronica a Bernardett Ábelové.
Dnešný stav, len po 16 rokoch od opravy, zasluhuje najmenej takú pozornosť, ako to bolo v roku 1927 s prihliadnutím aj na varovanie architekta Brescianiho. Prečo sa tak deje, sa chcela dopátrať technická skupina zložená z troch statikov, špecialistov na zakladanie stavieb a poruchy stavieb, iniciovaná vtedajším farárom Vlasákom. Po sondách, ich analýze a vylúčení vplyvov založenia stavby, sa skúmanie uberalo cestou hľadania zdrojov možného chvenia či malých otrasov, ktoré by mohli spôsobovať opätovné otváranie pôvodných trhlín. Z údajov o zemetraseniach od roku 1906 doteraz, i keď malých, ktoré by mohli znovu iniciovať trhliny, bolo pozoruhodnejšie ešte jedno, ktoré je zaznamenané a v Piešťanoch sa podľa výpovedi pamätníkov prejavilo viditeľne spadnutím niektorých starších komínov na rodinných domoch. Podozrenie padlo aj na jemné kmitanie veže spôsobené chvením zvonov.
K opakovaným a pomerne častým poruchám prispievajú iste aj neodborné opravy urobené jednoduchým zatrením trhlín. Zmenou správcu farnosti bolo skúmanie príčin touto skupinou zastavené.
Z krátkeho historického exkurzu je vidno, že zemetrasenia v Piešťanoch sú realitou a možno ich očakávať. O to viac by sa malo aj z pohľadu terajších tragických udalostí vo svete venovať známym slabým miestam stavieb v Piešťanoch a okolí, či zverovať opravy do rúk skutočných odborníkov. „Poneváč nie je garancie.“
