Podoby džezu v Rádiu Piešťany predstaví Ladislav Mušinský

Ako sa teda zrodila vaša záľuba a závislosť od náročnej rockovej a džezovej hudby?

– To sa musím vrátiť do hlbokej minulosti. Vďačím za to svojmu otcovi, ktorý bol milovníkom opery a symfonickej hudby. Koncom 50. a v 60. rokoch Piešťany zneli hudbou, ktorej sa v podstate nedalo vyhnúť. Okrem každodenných koncertov v Hudobnom pavilóne pred Kursalonom sa v amfiteátri konali operné predstavenia. Počas Piešťanského hudobného festivalu sa tu konalo ohromné množstvo vystúpení. Hudba znela aj z terás kúpeľných domov. Tým, že ma otec nekompromisne vodil na každú operu (bože, ako som to nemal rád), ukázal mi cestu náročnejšieho poslucháča. Neskôr, v rámci mladíckej rebélie, som sa zamiloval do beatovej hudby a potom, prirodzeným vývojom, do džezu.

Vieme o vás, že ste v minulosti pracovali na propagácii džezu v Piešťanoch a hľadali ste možnosti pre aktívne muzicírovanie mladých hudobníkov…

– Začiatkom 70. rokov vznikol pri Zväzarme (Zväz pre spoluprácu s armádou – dobrovoľná branno-spoločenská organizácia) Hi-fi klub. Klub sa zaoberal amatérskou stavbou reprodukčných zariadení (zosilňovače, gramofóny, reproduktory a pod.) vzhľadom na nedostatok podobného tovaru v obchodoch. Súčasťou pravidelných akcií bola aj hudobná produkcia. Neskôr, koncom roku 1977, som ako člen pražskej Jazzovej sekcie založil samostatnú organizáciu s názvom Jazz Klub Piešťany. Začiatky boli (z dnešného pohľadu) dosť ťažké. V priestoroch Klubu mládeže v Divadle I. Krasku neboli žiadne technické zariadenia. A tak som týždeň čo týždeň naložil na dcérin kočík zosilňovač, gramofón, magnetofón, reprodebny a zaviezol som ich z domu do klubu. Po produkcii, samozrejme, zasa naspäť.

Ak ste sa svojej záľube venovali aj za takýchto, nie ideálnych podmienok, určite to bolo preto, že vás to nielen bavilo, ale mali ste aj zámery a ciele. Dali by sformulovať ciele, ktoré ste v klube mali?

– Klub prinášal hudobné programy predstavujúce svetových džezových hudobníkov mladým ľuďom. Ďalším cieľom bolo uskutočňovať zájazdy na koncerty a na BJD (Bratislavské jazzové dni). Pravidelné piatkové večery utvorili tím ľudí, ktorí sa venovali uvádzaniu kapiel a vytvorili pevné priateľské puto trvajúce dodnes. Sekundárnym cieľom klubu bolo aktivizovať miestnych hudobníkov a vytvoriť kapelu hrajúcu džez pre svoje potešenie. To sa celkom nepodarilo. Mladí muzikanti využívali priestory na nácvik svojej produkcie. Starší, až na jednu výnimku, keď došlo k spoločnému vystúpeniu P. Breinera a P. Lipu s domácimi hudobníkmi (A. Jablonka, Ľ. Jánoš, K. Moravec a K. Pávek) dňa 14. marca 1980, sa pre vyťaženie v skupinách hrajúcich v baroch o vytvorenie takého projektu nezaujímali.

Veľkou akciou bola tryzna za Johnom Lennonom po jeho zavraždení v roku 1980. Tu by sa žiadalo spomenúť mená spolupracovníkov, ktorí sa na dlhoročnej činnosti najviac podieľali. Vzhľadom na to, že ich je celý rad a nerád by som niekoho vynechal, elegantne sa tomu vyhnem. Po rekonštrukcii priestorov klubu sa vedenia ujal ešte väčší džezový fanatik – V. Hank, ktorého koníčkom je fotografia džezových osobností. Množstvo navštívených koncertov a fotografií z nich je možné vídať na viacerých usporiadaných výstavách. Klub svojou činnosťou vychoval veľký počet náročnejších poslucháčov.

Dobrá hudba a vy patríte k sebe. Dobrá hudba sa stáva aj synonymom Rádia Piešťany. Ako ste sa teda stali jeho spolupracovníkom?

– Spozornel som už pri avíze o vzniku regionálneho rádia, ale najmä vtedy, keď sa rádio prezentovalo tak, že bude hrať veľa kvalitnej hudby s minimom hovoreného slova. Vtedy som si povedal, že by to mohlo byť niečo pre mňa. Spomenul som si na nádherné chvíle v Jazz Klube a na mnohých priateľov, ktorí prepadli záujmu o dobrú muziku. To som však ešte netušil, že ma skutočne osloví vydavateľstvo, ktoré prevádzkuje rádio a ponúkne mi spoluprácu. Priznám sa, bol to pre mňa šok.

Na čo sa môžu poslucháči vo vašich reláciách tešiť?

– V pravidelných nedeľných reláciách zaznie džezová hudba s minimálnou mierou hovoreného slova s názvom Podoby džezu. V rámci relácie chcem pozvať bývalých, ale aj aktívnych džezových hráčov na rozhovor o ich hudobných láskach. Verím, že si poslucháči nájdu cestu aj k náročnejším žánrom kvalitnej hudby.