Krištáľové krídla dostali aj traja „našinci“

Počas januárového galavečera v Slovenskom národnom divadle odovzdala mimoriadne ceny za celoživotné dielo Stanislavovi Štepkovi (66) a Františkovi Kellemu (74). Krištáľové krídlo za literatúru dostal ďalší milovník nášho mesta – textár a spisovateľ Boris Filan (61). Už tento týždeň sa s ním môžete stretnúť na besede o jeho novej knihe v Piešťanskom informačnom centre.

Filan, Kelle a Štepka sú našinci

Príbeh o tom, ako práve v našom meste, v penzióne Jampa, spoznal Filan smutného Íra, rozprával Boris ešte v niekdajšej Jazz Art Gallery na Winterovej ulici. Všetci traja spomínaní muži pravidelne prichádzajú do Piešťan a mnohí obdivovatelia si so zakladateľom Radošinského naivného divadla, Stanislavom Štepkom potykali. S jeho bývalou kolegyňou, tetou Katkou Kolníkovou, sme dokonca v jednom z piešťanských gastro zariadení varili fazuľovú polievku s domácimi slížami. Aj cestovateľ František Kelle nie je našincom neznámy. Veď iba prednedávnom u nás v Kursalone prezentoval svoju novú knihu o Štefánikovi, na ktorú mu prispeli aj piešťanskí rotariáni. Stalo sa to počas februárovej slávnosti 20. výročia založenia Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika, ktorá sa uskutočnila v kinosále Fontány. Pol roka predtým rozprával Kelle o Štefánikovi vo Vile dr. Lisku, kde naši historici sprístupnili výstavu venovanú cestovateľským a horolezeckým úspechom M. R. Štefánika.

Smutný Ír sa zamiloval do Piešťanca

Boris Filan je nielen poetickým autorom množstva realistických textov piesní, ale aj spisovateľ, ktorého román Klimtov bozk získal cenu kniha roka a ktorého Tamtamov sa predalo viac ako 200 000. V poslednej knihe s názvom Tajomstvo Budhovho úsmevu opäť dokazuje, že je skutočný majster slova a výborný rozprávač. „Do Piešťan chodím často a rád. A práve tu, v penzióne Jampa, som raz objavil v kúte strašne smutného chlapíka. Pýtam sa Jara Mišuru, čo tomu nešťastne vyzerajúcemu chlapovi je, a on mi odvetil: Ále, nemá sa s kým porozprávať, vie len po anglicky. Došiel sem, pretože sa zamiloval do Piešťanca a chce ho požiadať o ruku. Chceli sme tomu mužovi nejako pomôcť, ale nedalo sa. Dostal košom. Keď som sa vracal autom späť do Bratislavy, cestou som vymyslel text piesne o smutnom Írovi. Niektoré piesne sa píšu ťažko, ale táto sa písala jedna radosť, pretože ju napísal sám život,“ podelil sa s nami o zážitky Boris Filan a pridal i ďalšie.

Tie zužitkoval v knihe Klimtov bozk. „Kedysi sme boli veľmi očarení Západom. Moja mama mi opisovala, ako chutili jablká na špajdli a ja som zrazu mohol tú vysnívanú dobrotu okoštovať. Dostal som sa do Viedne a celý očarený Západom uvidel stánok a v ňom jablká. Boli na špajdli, namočené do cukru. Pripadalo mi, že som v raji, keď som sa do jedného zahryzol. Ale čo to? Glazúra bola hnusná, celé to bolo odporné, staré a Západ mi akosi zhasínal. No nedal som sa odradiť, vo vrecku som mal ešte sto šilingov. Šiel som ku Kleinovi a uvidel tam som práve to, čo som chcel kúpiť – vyzliekacie perá. Je na nich dievčina v plávkach a keď stečie atrament, dievčinu to vyzlečie. Jedno pero stálo desať šilingov. Kúpil som ich desať. Bol to dar vzrušujúci, erotický, zábavný a lacný. Ale keď som vyšiel z obchodu a chcel sa pozrieť, zistil som, prečo boli také lacné…“

Kelle lezie po horách už do dvanástich

Prelúdiom Clauda Debussyho v podaní klaviristky Márie Magulovej Marcinkovej sa začala minulý rok vo februári oslava 20. výročia založenia Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika. Na záver v kine Fontána odovzdali piešťanskí rotariáni symbolický šek v hodnote 350 eur autorovi knižnej publikácie Františkovi Kellemu. „Štefánik bol prvý Slovák, ktorý dva razy obišiel svet a navštívil všetky kontinenty okrem Antarktídy,“ uviedol František Kelle.

Z obdivu a úcty k tomuto človeku napísal knihu, ktorá nesie názov Štefánik, významný cestovateľ a jeho nasledovníci. František Kelle napísal spolu 34 cestopisných kníh, ktoré boli preložené do ôsmich jazykov. Celoživotná expedícia Františka Kelleho trvá už 55 rokov a začala sa práve na Mont Blancu v roku 1955. Ako člen výboru a podpredseda Spoločnosti M. R. Štefánika organizuje cesty po stopách veľkého slovenského a európskeho astronóma, vojaka, diplomata, politika a spoluzakladateľa Československej republiky v roku 1918.

František Kelle sa 21. marca dožije významného životného jubilea, 75 rokov. Považujú ho za najskúsenejšieho a najuznávanejšieho slovenského cestovateľa druhej polovice 20. storočia. Tento geograf, pedagóg, horolezec, polárnik, cestovateľ, publicista a spisovateľ navštívil 127 zo 191 štátov sveta, ktoré sú v súčasnosti registrované OSN. Zo svojho života v dospelosti strávil na cestách viac ako desať rokov. Tri razy sa zúčastnil cesty okolo sveta. V Tatrách uskutočnil viac ako 550 výstupov, z toho 50 prvovýstupov. Na tatranské štíty začal vystupovať už ako dvanásťročný a už o sedem rokov neskôr stál ako člen štátneho československého reprezentačného družstva na najvyššom štíte Európy, na vrchole Mont Blancu.

Katka Kolníková to určite celé preplakala

Iba prednedávnom sme písali o tom, ako sa so zakladateľom Radošinského naivného divadla Stanislavom Štepkom stretli deti zo ZŠ v Ostrove. Viac ako hodinové rozprávanie o jeho najnovšej knihe Lastovičie rozprávky bolo popretkávané láskyplným humorom a fantáziou. Pôvodne ich rozprával iba svojim vnúčatkám, Ninke a Filipovi, ale keďže sa im páčili, rozhodol sa ich aj napísať do knižky. „Rozprávkam prajem, aby ich deti počúvali práve s takou radosťou, ako ich počúvali moje vnúčatá,“ želá si starý otec S. Štepka.

Ak aj rozprávočky budú čítané s takým úspechom, s akým sa stretla i posledná Štepkova hra Mám okno, uvedená v piešťanskom Dome umenia, potom si Stanislav môže pogratulovať. Piešťanci sa totiž vynikajúco zabávali na jeho originálnom príbehu o vidieckom starom otcovi, ktorý chce vždy a všade vidieť a vnímať okolitý svet, žiť naplno so všetkým, čo život prináša.

Počas slávnostného odovzdávania Krištáľového krídla sa Štepka priznal, že ešte nikdy nehral na doskách Slovenského národného divadla a že na jeho javisku stojí po prvýkrát v živote. Nezabudol si spomenúť ani na Katarínu Kolníkovú. „Ona sa pozerala zhora a ako ju poznám, tak to od dojatia preplakala celé…,“ povedal okrem iného dojatý Stanislav Štepka.

Laureáti Krištáľovéhokrídla za rok 2010:

Róbert Vittek – šport

Boris Filan – publicistika a literatúra

Pavol Lančarič – hospodárstvo

Miloš Valent – hudba

Viktor Šabík – architektúra

Mária Frankovičová – medicína a veda

Marek Ormandík – výtvarné umenie

Róbert Roth – divadlo a audiovizuálne umenie

František Kele, Stanislav Štepka – mimoriadna cena za celoživotné dielo

Gabriel Csollár – cena za filantropiu