Bzince pod Javorinou preslávila Ľudmila
PIEŠŤANY – V Piešťanoch a okolí sa nachádza viacero zaujímavých výletných lokalít. Pripomeňte si ich v krátkosti spolu s nami a dozviete sa fakty, o ktorých ste možno ani netušili. Snáď vám pomôžu pri rozhodovaní, kam vyraziť s blízkymi počas víkendu. Tento týždeň sa vydáme do obce Bzince pod Javorinou.
Podjavorinská oblasť je úzko spätá s menom našej významnej spisovateľky Ľudmily Podjavorinskej, ktorá vynikala najmä v literatúre pre deti a mládež. Ako dcéra učiteľa bola prirodzene vedená k literatúre a s vlastnou tvorbou začala už ako pätnásťročná.
Neskôr publikovala v detských časopisoch Zornička, Včielka a Slniečko. Jej tvorba je veselá a humorná, a azda najvýraznejšie nám dominuje v pamäti Zajko Bojko a Čin Čin. Ako prvá spomedzi slovenských spisovateliek získala titul národná umelkyňa. Pamätná izba Ľudmily Podjavorinskej je venovaná nielen životu a tvorbe známej spisovateľky a rodáčky, ale sprístupňuje i tradičnú ľudovú kultúru Podjavoriny. Expozícia nachádzajúca sa v rodnom dome autorky v Bzinciach pod Javorinou spadá pod Trenčianske múzeum.
Bzince pod Javorinou často označujeme ako kopaničiarsku obec.Vznik kopaníc závisel od preľudnenosti miest a nutnosti osídliť voľné územie. V publikácii Bzince pod Javorinou, ktorú nájdete na stránke obce, sa kolektív jej autorov zaoberá i problematikou vzniku a osídľovania kopaníc v okolí Bziniec. Obrábanie voľnej pôdy prinútilo ľudí k vzniku kopaníc, kde sa najskôr nachádzali len sezónne hospodárske budovy. Až neskôr dochádzalo k trvalému osídľovaniu. Okrem pôdy ľudí vyháňali do horských údolí i pramene vody, popri ktorých vznikali mlyny. Kopanice využívali i uhliari, ktorí tu vyrábali drevené uhlie.
Smutnejšie je osídľovanie odľahlých miest ľuďmi, ktorí boli prenasledovaní za svoje náboženské presvedčenie či boli nútení chrániť sa pred vojnovými udalosťami. Blízkosť hraníc priniesla i časté cezhraničné úteky. V 16. storočí Moravania a Česi hľadali útočisko na slovenskej strane a približne o storočie neskôr sa situácia zopakovala, avšak opačným smerom. Slovenské kopanice sa stali domovom i pre vojakov, ktorí sa usadili na miestach, kde boli dostatočne ukrytí pred zákonmi.
Dnes sa najmä mladí ľudia z týchto oblastí sťahujú do miest, najmä z ekonomických dôvodov. A na druhej strane sa kopaničiarske oblasti stávajú vyhľadávaným miestom pokoja a oddychu, obzvlášť pre ľudí žijúcich vo väčších mestách, ktorí sa aspoň takouto formou snažia o návrat k prírode.
