Keď Kominár musel trikrát meniť svoje pôsobisko
PIEŠŤANY – V minulom storočí bolo v Piešťanoch niekoľko známych reštaurácií a vinární. Po niektorých z nich už dnes nie je ani chýru. Budovy, v ktorých sídlili, buď slúžia celkom inému účelu, alebo už neexistujú.
Zo spomienok piešťanského dôchodcu VilIama Nemca
Medzi takéto patrí aj jedna z najznámejších reštaurácií a vinární toho obdobia – Kominár. Práve na túto vináreň sme si zaspomínali spolu s Viliamom Nemcom, ktorý sa venuje zhromažďovaniu historických fotografií a spomienok na zašlé časy v Piešťanoch.
Charakteristickým poznávacím znakom tejto reštaurácie bola postava kominára, sediacieho s rozkročenými nohami na drevenom sude a s pohárom piva v natiahnutej ruke. „Dnes už len pamätníci vedia, že pôvodný Kominár sa počas svojej existencie až trikrát sťahoval. Najskôr, ešte za prvej ČSR, sídlil na rohu vtedajšej Mäsiarskej (dnes Nitrianskej) a Teplickej ulice ako meštianska reštaurácia. Vtedy ešte spomínaný kominár držal v ruke pohár piva, pretože v hostinci Armina Quittnera sa čapovalo plzenské pivo Prazdroj. Vraj sa tam čapovalo najlacnejšie pivo v Piešťanoch. Jeho cena sa totiž dala zjednávať ako na trhu. Niekto zaplatil za krígeľ korunu, no niekto len 40 halierov.
Oveľa drahšia reštaurácia Kominár bola o pár metrov ďalej, na dnešnej Nitrianskej. Po prestavbe budovy sa stala z reštaurácie vináreň. Návštevníkov do nej však lákala tá istá postava kominára, sediaca na streche, no už nad nad hlavným vchodom do vinárne. Namiesto krígľa s pivom však držala v ruke pohár s vínom. Reklama bola svetelná, takže ju bolo vidieť už zďaleka,“ spomína si Viliam Nemec, ktorý býval v tom čase na susednej Rázusovej ulici.
Vo vtedajšej zrenovovanej vinárni sa nachádzali viaceré miestnosti, ktoré boli zariadené v dobovom štýle. Bola tam napríklad slovenská i poľovnícka izba a nechýbala ani „maštaľ“ s rebrinami. Počas víkendov vo vinárni vyhrávala cigánska muzika, ktorá hrala do „uška“ zákazníkom na želanie ešte aj neskoro po polnoci. Nezabudnuteľnou persónou vtedajšieho Kominára na Nitrianskej ulici bol sivovlasý vrchný Mikuláš Krajčír. Bývalý hokejista pútal pozornosť návštevníkov nielen svojou úslužnosťou, ale i šedinami a urastenou postavou.
V tom čase bola vináreň veľmi obľúbená aj medzi kúpeľnými hosťami a zahraničnými návštevníkmi. Dokonca vznikol aj slogan: „Kto nebol u Kominára, ten nebol v Piešťanoch.“
Napriek svojej popularite bola vináreň v druhej polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia v rámci asanácie Nitrianskej ulice zbúraná. Podľa informácií z dobovej tlače sa o asanáciu postarali v rámci svojho socialistického záväzku pracovníci vtedajších ČSAO. Vináreň síce zbúrali, no nie celkom zlikvidovali. Kominár totiž ožil aj do tretice, pretože túto postavičku premiestnili na budovu susednej reštaurácie u Čimu na vtedajšej Ulici Československej armády (dnes opäť Teplickej). Ani tam však kominár dlho nepobudol, pretože objekt bol tiež určený na asanáciu a na jeho mieste stojí dnes Aupark.
„Zaujímalo by ma, kam zmizla postavička kominára, sediaceho na sude. Ak ju má niekto odloženú niekde v šope, mohol by ju ponúknuť napríklad majiteľovi terajšieho nového Kominára, ktorý už niekoľko rokov funguje na Radlinského,“ prišiel so zaujímavým nápadom Viliam Nemec.
