Duranov mlyn neprežil

Nakoľko obec Moravany nad Váhom leží na brehoch rieky Váh, je pochopiteľné, že je viac či menej i miestom dochovaných vodných mlynov. Voda bola neodmysliteľnou súčasťou spracovania obilia a s tým súvisí výroba múky. Mlyny sú zaujímavé nielen z historického hľadiska, ale i technického. Prekvapujúca je vynaliezavosť a zručnosť ľudí pri uľahčení si práce a využití tohto prírodného zdroja pri výrobe chleba.

Na území takzvaného Moravanského potoka (Striebornica) sa nachádzali štyri vodné mlyny, ktoré boli činné až do 20. storočia. Začiatkom 30. rokov postupne zanikli, najdlhšie bol používaný až do roku 1959 Duranov mlyn. Mlyn
posledného majiteľa Štefana Durana sa nachádzal nad vodnou nádržou Striebornica cestou na Výtockú dolinu. Tento mlyn sa nezachoval, na pôvodnom mieste je rodinný dom Duranovho vnuka Miroslava. Po druhej svetovej vojne sa mlyn stal súčasťou Ružového mlynu v Piešťanoch.

Parný mlyn v Piešťanoch pod názvom Ruženin mlyn vznikol v medzivojnovom období a svoje meno získal od nevlastnej dcéry Ľudovíta Wintera, Ruženy. Neskôr ho premenovali na dnes už známejší Ružový mlyn. Pravdepodobný dôvod na premenovanie mohla byť i ruža v logu mlyna, ktorá symbolizovala prosperitu mlynárstva. Trojružu môžeme objaviť i na zachovaných stĺpoch pôvodného oplotenia mlynu. Spoza múrov Ružového mlynu pochádzal i obľúbený BB puding či detské piškóty. Budovy z čias secesie v obkľúčení socialistickej výstavby vzbudzujú honosný dojem a v záplave šedosti vyniká ich žiarivá žltá fasáda. Oproti cez cestu je zachovaný obytný dom pre zamestnancov, dnes sídlo stavebnej firmy a zdravotníckych zariadení.
Pôvodný Duranov mlyn v Moravanoch nad Váhom, ktorý od r. 1949 patril pod mlyn v Piešťanoch, je zničený. Ružový mlyn v Piešťanoch bol zrekonštruovaný a patrí k národným kultúrnym pamiatkam na území mesta.