Roman Vangel „slúži“ Unicefu
PIEŠŤANY – Má osemnásť, na jar maturuje, ale okrem toho aj „zamakáva“ v Unicefe. Študent Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Piešťanoch – Roman Vangel.
Ak ste v máji nosili na saku či bunde modrý usmievavý gombík Unicefu, možno vám ho pripol práve štíhly hnedovlasý študent SOŠOaS. „Stal som sa koordinátorom zbierky, ktorá poslúžila novorodencom a mamičkám v juhovýchodnej Ázii, kde umierajú státisíce ľudí na otravu tetanom. Na vakcíny proti novorodeneckému tetanu, ktorý my už prakticky ani nepoznáme, sme vyzbierali takmer dvetisíc eur. Putovali do Laosu,“ spokojne sa usmieval Roman. Na otázku, či sa nechystá po ukončení školy na dráhu profesionálneho tlmočníka, pretože ovláda posunkovú reč, podotkol: „Chcel by som študovať sociálnu prácu alebo tlmočníctvo a posunkovú reč. Tú používam odmalička v komunikácii s rodičmi, takže to považujem za výhodu.“
Roman pochádza zo známeho piešťanského rodu Bačíkovcov. Jeho obaja starí rodičia aj matka prežili pol života na Eve, ďalší príbuzní boli tiež známi plavci. „Aj keď ma celá rodina tlačila do plávania, stačili mi dva roky trénovania a hneď som pochopil, že to nie je moja káva. Ja sa cítim dobre skôr na suchu a tam, kde sa niečo deje. Mám rád dynamiku v médiách, rozhovory s celebritami, som komunikatívny tvor a vo vode počas plávania musím mlčať. To nie je ono!“
Roman si aj vďaka Unicefu prišiel na svoje – rozprávať môže do vôle. Stal sa totiž ambasádorom pre školy. A tak chodí po rôznych základných a stredných školách od Považskej Bystrice, cez Nitru a Skalicu a prednáša o tom, aká je dôležitá voda a vzdelávanie detí a mládeže ohľadom dodržiavania základných hygienických návykov. „Už po prvých prednáškach som zistil, že decká ma počúvajú celkom rady. Jednak sa nemusia učiť a na druhej strane – som takmer ich rovesník. Neboja sa položiť mi aj niektoré otázky, na ktoré by možno pred učiteľmi nenabrali odvahu. V závere prednášok im premietam aj film, diskutujeme spolu. Samozrejme, že inú prezentáciu mám pre školákov, inú pre rovesníkov zo stredných škôl. Tam je ťažiskom projektu filmová produkcia,“ dodáva Roman.
Boli sme zvedaví, ako sa k Unicefu dostal. „Spolupracuje s ním naša stredná škola, v ktorej sa učím za čašníka. Po úspechoch s modrým gombíkom sa chystáme zapojiť aj do ďalšej zbierky. Verejnosti je známa ako Hodina deťom. S pokladničkami vybehneme do ulíc 12. novembra. Okrem toho sa tešíme na Vianočnú výstavu, ktorá sa na našej strednej odbornej škole uskutočňuje každé
dva roky.“
