Napísali knižku, ktorá zachráni náš park

Rozsahom útla, ale obsahom bohatá publikácia sa razom stala návodom pre pamiatkarov i ochranárov. Doteraz totiž nejestvoval vzor, podľa ktorého by úradníci pristupovali k ochrane slovenských parkov.

Knihu zostavila krajinná architektka a dendrologička Daniela Gažová s kolektívom odborníkov. Jej autori zmapovali nielen všetky parcely piešťanského parku a jestvujúce stromy a zeleň nachádzajúcu sa na nich, ale podrobne popísali aj ich zdravotný stav. Popísali históriu, stavebné pamiatky, venovali sa aj živočíchom. Preliezli každú korunu starobylých velikánov, spočítali zvieratká i vtáky v mestskom parku a zistili, že sa v ňom vyskytuje aj jeden druh vtáka európskeho významu. Je ním ďateľ prostredný. V Piešťanoch máme aj šesť druhov vtákov národného významu, ktoré treba chrániť. Sú nimi kačica divá, krutihlav hnedý, raniak hrdzavý, ucháč, večernica malá a večernicu pozdná. V mestskom parku máme 29 stromov, ktoré sú také vzácne, že ich už dnes môžeme považovať za chránené.

Aby sme už neodkrajovali…

Kniha vznikla z potreby chrániť nielen vzácnu flóru a faunu mestského parku, ktorý založili koncom 18. a začiatkom 19. storočia majitelia kúpeľov – Erdödyovci. Má ochraňovať park aj z prozaického dôvodu – aby sa z neho už nikdy viac neodkrajovalo. Piešťanský mestský park, v ktorom sa nachádza množstvo pekných alejí, ale aj chránené stavby, plastiky i kúpeľné vily, vyhlásili v roku 1963 za národnú kultúrnu pamiatku.

„Podnetom pre vytvorenie dokumentu, ktorého objednávateľom je Balneologické múzeum v Piešťanoch, boli okrem iného objavujúce sa tlaky na rozširovanie zástavby aj na území parku, čím by došlo k zníženiu jeho zdravotno–klimatických, kultúrno–historických, náučno-poznávacích, ekologických a dendrologických hodnôt a funkcií,“ uvideli v záverečnom zhrnutí autori publikácie.

Park nie je samozrejmosť

„Naším prianím je, aby sme si aj prostredníctvom tejto publikácie uvedomili, akým unikátom a prírodným fenoménom je piešťanský mestský park, aj keď si to väčšina z nás možno neuvedomuje,“ povedal autor historickej analýzy mestského parku, Vladimír Krupa. „Náš park berieme ako samozrejmosť. Bez starostlivosti a ochrany toho, čo je dnes samozrejmé, tu v budúcnosti park nemusí byť. Preto si ho vážme a zachovajme aj pre tých, čo prídu po nás. Som veľmi rád, že sme sa ako Balneologické múzeum mohli podieľať na tvorbe publikácie a zapojiť sa do ochrany mestského parku,“ dodal V. Krupa, riaditeľ Balneologického múzea v Piešťanoch.

Stotridsaťstranovú publikáciu vydala spoločnosť Logomotion. Jej predstaviteľ – Emil Hubinák z Piešťan, žijúci v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v dotyku s mestským parkom – sa spolu s aktivistami celé roky pokúšal o zastavenie zrkadlovej výstavby bývalej Švorcovej vily na Beethowenovej ulici. „Nie som veľký rečník, ale môžem vám povedať, že za päť rokov sme urobili desiatky úkonov, aby sme zachránili park. Táto knižka je len detail. Verím, že si tie desiatky úkonov aj reakcie jednotlivých úradov prečítate. Bolo mi poteším, že som túto knihu mohol uviesť a urobím všetko preto, aby som v týchto aktivitách pokračoval,“ dodal Hubinák.

Vydanie a zostavenie náročnej knihy zaoberajúcej sa pamiatkovou, environmentálnou a územno-plánovacou ochranou mestského parku považuje za úspech aj jeden z bratislavských aktivistov ochrany mestského parku, Tomáš Šatura. Počas slávnosti uvedenia knihy v Piešťanskom informačnom centre povedal: „Je pre nás zadosťučinením aj fakt, že Krajský pamiatkový úrad v Trnave a orgány pamiatkovej ochrany si metodiku ochrany parku osvojili
a do budúcich rokov ju ako vzorovú prezentujú pre oblasť ochrany parkov.

Zostáva len dúfať, že entuziazmus, ktorý spoločnosť Logomotion vložila do publikácie, bude zdieľať čo najviac Piešťancov, aby na fóre ochrancov stálo nielen zopár jednotlivcov, ale všetci zapálení obyvatelia mesta.“
Knihu ocenila aj piešťanská krajinná architektka Eva Wernerová: „Autori spracovali inventarizáciu veľmi precízne. Spočítali stromy do posledného kusa. Ten, kto bude čítať knihu podrobne, nájde údaje o kvalite a zastúpení stromov v parku, ktorý je veľmi premyslene koncipovaný. Má svoju hlavnú os z pagaštana konského, má okrajové, väčšinou topoľové aleje, ale má aj svoje zastavenia – kedysi cenný Ružový sad alebo jazierko. Tie sa potupne strácajú.“

Tak ako starnú domy, starnú aj stromy

Piešťanská dendrologička ďalej upozornila, že „známkou zdravého parku je, keď sa v ňom nachádza toľko mladých, novovysadených stromov, ako je starých, ktoré dožívajú. Ak si prejdete park a všimnete si vekové zloženie, určite aj pomocou knižky prídete na smutný fakt, že počet chorých a poškodených stromov presahuje stromy zdravé a perspektívne.  Významných  a  cen-ných stromov je tu necelých šesť percent. Nachádzajú sa tu veľmi cenné jedince dovezené zo zahraničia – gledíčie, katalpy či ľaliovníky. Stále považujeme za cennú alej pagaštanov, ktorú vysadili ešte Erdödyovci. Až 29 kusov dre-
vín dosahuje parametre chránených stromov, čiže potenciál prírodnej hodnoty nášho parku je veľmi významný! Ale všetci vieme, že topoľová alej, ktorá smeruje na sever na ulici Pod Párovcami, už dožíva a rovnako dožívajú aj biele topole okolo amfiteátra…“

Zachránia park mladí ľudia?

Dobrou správou ale je, že do Piešťan prichádzajú študenti krajinnej architektúry, ktorí by chceli náš park obnoviť a dať mu život. V parku sa objavili tabuľky, ktoré popisujú cenné stromy a o niekoľko dní by sa tu mala objaviť tabuľka o veľmi cennom vtáctve. „Tieto dobré správy považujem za nádej pre náš park. Mojím najväčším prianím je, aby sme sa k nemu správali tak, ako sa správajú Američania k svojmu Central parku alebo Angličania k Hyde parku. Tam nie je možné odkrojiť ani meter štvorcový, pretože tamojší politici by tam neobstáli. Nemohli by pokračovať vo svojej práci!“