Zažili príchod olympijského ohňa do Európy

Chlapca som už mal (seba J) a rozmýšľal som, ktorú osloviť – športovkyňa, asertívna, jazykovo zdatná, slušná, spoločenská… Moje úvahy ukončil ďalší telefonát riaditeľa, keď mi oznámil, že pôjde Terezka Beitlová. Spadol mi kameň zo srdca, že to rozhodnutie nebude na mne J.

Prázdniny šli ďalej svojím tempom a boli plné aktivít, až nastal piatok 23. júl 2010. Odchádzať sme mali z Bratislavy o 12.00. Keďže tam býva moja babka, bol som tam o deň skôr a Terču som počkal na železničnej stanici. Prišiel nás vyzdvihnúť Boris Demeter, mladý muž zo Slovenského olympijského výboru (SOV), ktorý šiel s nami do Berlína. Vďaka nemu sme prežili super víkend! Všetko nám zabezpečil a sprevádzal nás. V sídle SOV sme vybavili formality a šup rýchlo do Schwechatu.

Odlietali sme asi okolo tretej a za necelú hodinku sme boli v Berlíne. Tu nás čakalo nemilé „prekvapko“, lebo Terezkina batožina akosi nenasadla do správneho lietadla J. Borisko to nahlásil leteckej spoločnosti. Tá nás uistila, že čo najskôr ju vyhľadá a pošle do hotela. Terče teda zostal len malý ruksak a letné oblečenie na sebe, ktoré sa vôbec nehodilo do chladného sychravého mesta.

Ubytovali sme sa a hneď sme šli na olympijský štadión. O 18.00 bolo otvorenie a odhalenie pamätníkov za účasti maskotov mládežníckej olympiády. Domácu krajinu prezentovalo takmer všetkých 70 účastníkov olympiády, jedna z najväčších delegácií na olympiáde. Po otvorení sme si prezreli štadión zvonku i jeho útroby. Skutočne krásny stánok športu! Napríklad súčasťou šatní bol bazén. Potom nasledovalo pohostenie – večera vo VIP zóne ukončená svetelnou šou.

Ďalší deň, sobota, nás privítal daždivým počasím. Okolo pol desiatej sme dorazili pod Brandenburskú bránu, kde už bolo všetko pripravené na hlavný ceremoniál
prinesenia a zapálenia ohňa. Párkrát sme si nacvičili nástup a potom nám organizátori dali asi dve hodiny voľno. Využili sme ho na malú prehliadku mesta a na nákupy oblečenia pre Terezku.

Ceremoniál sa začal o 13. hodine. My sme oheň niesli ako desiata z 12 zúčastnených krajín (podľa abecedy). Po samotnom akte nesenia fakle a zapálenia ohňa nasledovali príhovory ministra športu BRD a primátora Singapuru – dejiska 1. Olympiády mládeže, ktorá sa konala 14.–26. augusta. Po nich vystúpili domáci a singapúrski mladí umelci zo svojím programom. Potom sme sa všetci účastníci presunuli do prístavu, kde sa začala naša vyhliadková plavba loďou. Po príchode do hotela nás už čakala na recepcii Terčina batožina. Deň sme ukončili slávnostnou večerou. Pred spaním sme sa s Terezkou ešte ponáhľali do Hauptbahnhofu (hlavná vlaková stanica), ktorá bola hneď vedľa nášho hotela, kde sme kúpili drobné darčeky pre našich príbuzných a kamarátov (napríklad kolové pivo, ktoré som dovtedy nepoznal J). V nedeľu sme leteli o 10. hodine a o 13.00 sme už boli v Bratislave.

Možno sa pýtate, prečo práve Berlín, aký to malo význam… Tento rok sa konala 1. Olympiáda mládeže v Singapure. Predtým sa v gréckej Olympii zapálil olympijský oheň a do vybraného mesta na každom kontinente ho priviezli lietadlom. V Európe sa na to podujal Berlín a organizáciu skutočne zvládol na 1*. Z 35 pozvaných štátov sa tohto stretnutia zúčastnilo iba 12, čo nás trochu mrzelo L. Poväčšine krajinu reprezentovali športovci, ktorí boli nominovaní na olympijské hry. Zo Slovenska, žiaľ, ani jeden zo 17 nominovaných nemal čas, tak sme boli oslovení my ako škola Pierra de Coubertina – zakladateľa novodobých olympijských hier.

Poďakovanie patrí riaditeľovi Ivanovi Luknárovi, Borisovi Demeterovi a celému SOV za bezproblémový a dobre zorganizovaný priebeh akcie! Sme veľmi radi, že sme tam mohli byť a takto reprezentovať našu školu, SOV a Slovensko!