Blog Slávky Novákovej: Generačné rozdiely

Táto odveká polemika je daná prírodou a je to navždy otvorená otázka. Skúsme sa teraz nad ňou zamyslieť a popolemizovať
Začína to v detstve. Už od ranného veku vedú a vychovávajú rodičia k životu svoje deti, učia ich chodiť, rozprávať, vedú ich k hygienickým návykom, hovoria im ako sa majú správať. Neskôr ich úlohu preberú pedagógovia v školách. Prichádza puberta, to ťažké obdobie, keď mladý človek dospieva a začína sa búriť autoritám. Búri sa voči domácemu a školskému režimu a všetkému, čo má nad ním akúsi pomyslenú nadvládu. V tom veku to tak,totiž mladí ľudia chápu a dospelých berú ako svojich nepriateľov. Obyčajné : „ umyl si sa? „, alebo „ vynes kôš“ aj keď je tam slovíčko prosím berú ako zásah do svojho súkromia a búria sa .
My dospelí vtedy musíme k tomu zaujať pozíciu pevných nervov a trpezlivosti, aj keď je to ťažké, lebo takí pubertiaci zvyknú vystrkovať poriadne rožky. Psychológovia radia, že najlepší a najvhodnejší postoj staršej generácie k mladšej je priateľský a kamarátsky, vynechať večné poúčanie a príkazy. Keď totiž mladého človeka večne poúčate a prikazujete mu niečo, dokonca naňho kričíte, zaujme zákonite odmietavý a nepriateľský postoj. Najlepší vzťah je totiž kamarátsky, keď svoje dieťa beriete ako osobnosť.
Poďme ďalej. Generačné problémy sa vyskytujú samozrejme aj v práci. Mladí, vyštudovaní ľudia , plní elánu sa dostávajú do kolektívu, kde sú aj ľudia starší aj  o generáciu. Pokiaľ je starší človek na odbornej úrovni a vďaka svojim schopnostiam a vedomostiam sa vypracoval na dobrú pozíciu, stále sa vzdeláva , je dobrým príkladom pre mladú generáciu. Často sa však stretávame s tým, že mladí nemajú radi v práci starších a starší mladších. Mladí si myslia, že starí patria ľudovo povedané do „šrotu“ a často im to dávajú najavo, čo je pre staršiu generáciu veľmi bolestné. Starší si zase myslia, že mladí sú drzí a nevďační a apelujú na to, že oni si už odrobili a odžili kopu rokov, nabrali životné skúsenosti a zasluhujú si úctu.
Mladí ľudia to však pochopia skutočne až po rokoch, keď si to naozaj odžijú , odpracujú, zažijú rôzne situácie. Skúsenosti idú totiž ruka v ruke s vekom.
Ako uzavrieme túto večnú polemiku? Z detí si berme hravosť, z mladých energiu a zo starých skúsenosti. K veku prislúcha úcta, ktorá však patrí aj mladším. Nezabúdajme, že keby nebolo starých nebolo by ani mladých, čo je večný zákon prírody. A nakoniec, netreba zabúdať starému človeku poďakovať a mladého pochváliť.