Blog Petra Remiša: Hypnotizér
Vážený ráditel,
týmto sa dodatočne hlásim do sútaže Talentománia. Hlásev som sa aj do tej druhej, najzábavnejšej šou, ale neodpísali mi. Vlastne odpísali… ale iba dve slová: „DAKUJEME. NESCEME“.
Dlho som rozmýšlav, čím by som zaujav. Neviem totiž robit ništ. Nemám ambície byt športovcom, žonglérom, poslancom, ani poradcom premiérky. Šecko ma chytro prejde. Hned jak ma na prvej schódzi začne omínat rit.
Už dávno je mi jasné, že prehnaná aktivita neni zdravá. Ved ma nebaví ani pet minút v kuse dýchat. Moju štvorminútovú hymnu „Vyvalím sa len tak v trenkách“ dokážem počúvat skoro bez kyslíka. Na jeden nádych.
A najradšej si „len tak“ lahnem do špajze a hodzinu kukám do povale.
Hypnotizujem klbásky.
Občas mi kvapne na čelo mastné. Ani to neutieram, iba raz za čas zlížem.
Jak dožijem, tak jenného dna budem robit odborné semináre. Volačo, jak má Moravcová plavecké kempy, alebo Hossa hokejové. Naučím našu mládež jak sa vyhnút robote. V tom som lepší než bársjaký prezident. Aj ten náš.
Scete teda vedzet, čo mám pre Vás nachystané? Na konkrétnem príklade Vám ukážem, jak robota ničí zdravie. Stačí, ked mi dáte urobit volačo lahké. Ošúpat pomaranč, alebo preložit krížom slamku.
Pre dobro veci sa premóžem a spravím to. Možno hned neumrem.
Ale spocím sa jak taký nanuk.