Blog Petra Remiša: Piatok trinásteho
Ak ste Piešťanec, v žiadnom prípade nechoďte na dovolenku do nejakej pofidérnej zahraničnej destinácie. Seďte doma a tešte sa, že vám celý svet závidí.
Nedávno som uveril ilúzii, že niekde môže byť lepšie. Vycestoval som do Talianska. Mestečko bolo malebné, more teplé a víno skoro so slovenskými cenami. Nepodľahol som však sebaklamu. Vedel som, že je to diera, kde sa muchy otáčajú.
Ale nechápal som miestnych. Každý večer po 22.00 hromadne vyrazili za zábavou a v uliciach nadžgatých turistami sa tvárili, že sú pupok sveta. O slávnych Piešťanoch nemali ani šajnu. Mysleli si, že je to hlavné mesto Kosova.
Urazený ich neznalosťou, som sa vrátil na rodnú slovenskú hrudu.
Zlaté Piešťany! Večer som sa vybral na pivo. V krčme som bol jediný zákazník. Pred polnocou vošla skupinka cudzincov. Keď sa čudovali prečo je prázdno, vysvetlil som im, že je piatok trinásteho. Vtedy poriadni ľudia sedia doma.
Čašníčka skákala od radosti keď vypadli.
Domov som sa vracal po prázdnej ulici a spomínal na talianskych ignorantov, ktorí neberú ohľad na nočný pokoj a o tomto čase vyrážajú von za zábavou. Barbari. Netušia, ako má vyzerať atmosféra „svetoznámeho kúpeľného mesta“.
Nepoznajú to božské ticho na vrchole sezóny, keď diery na asfalte patria len vám, túlavým mačkám a hladným slimákom.
