Lukáš Babač získal titul systémom štart-cieľ

Viac o jeho úspechoch i najbližších plánoch sa dočítate v nasledujúcom rozhovore.

Lukáš, v tomto roku máte sezónu výborne rozbehnutú. Dvakrát ste boli vo finále pretekov Svetového pohára, teraz ste získali historické zlato z akademických MS. K týmto výsledkom vám treba zagratulovať…

– Ďakujem! Som rád, že sa mi zatiaľ darí. Z troch pretekov Svetového pohára, kde som bol štvrtý, jedenásty a šiesty, si najviac cením šieste miesto z Luzernu. Bola tam najväčšia konkurencia a ja som podal svoj najlepší výkon.
Svoju výbornú formu ste potvrdili aj na akademických majstrovstvách sveta.

((image:1:lefT))Čakali ste takýto úspech?

– Po dobrých výsledkoch v SP som si veril. Rozjazdu i semifinále som preto chcel v Szegede vyhrať, čo sa mi aj podarilo. V rozjazde to bolo bez problémov, v semifinále som vedel, že Holanďan Vaes má rýchly prvý kilometer, tak som ho nechal pred sebou. Potom som išiel pred neho a semifinále som bez problémov vyhral. Vo finále som čakal, že hlavne veslár z Talianska bude na prvom kilometri rýchly, no trochu sa zmenili podmienky a v protivetre sa ukázalo, že som bol spomedzi všetkých finalistov fyzicky najlepšie pripravený a na prvej pozícii som bol od štartu až do cieľa.

Na oslavy titulu asi veľa času nebolo, veď vás čakajú ďalšie vrcholy sezóny…

– To je pravda. O tri týždne budem štartovať na ME v Portugalsku a na prelome októbra a novembra na majstrovstvách sveta na Novom Zélande.

Zaháľať teda určite nebudete. Ako sa na tieto podujatia pripravujete?

– Každý deň trénujem trojfázovo, vždy po hodine. Denne najazdím 35–50 kilometrov.

V tomto roku sa už viackrát zdvihla hladina Váhu. Nerobí vám to problémy pri tréningu?

– Aj keď je teraz vyhlásený prvý stupeň povodňovej aktivity, trénovať sa tu dá. Hlavne na miestach, kde nie je silný prúd. Navyše pred ME idem na sústredenie do Chorvátska.

Vaším trénerom je Václav Kacíř, no teraz je v Amerike. Ako teda vyzerá vaša spolupráca?

– Vždy mi pošle tabuľku s rozpisom jednotlivých tréningov na určitý časový úsek. Detaily potom preberáme pomocou internetu alebo na „skajpe“. Chalani u nás robia z času na čas video mojej jazdy, ktoré mu potom posielame. Aj takouto formou pracujeme na technike mojej jazdy.

Ste vysokoškolák, takže s financiami to nie je asi najlepšie. Kto financuje vašu prípravu?

– Študujem na FTVŠ v Bratislave, no keďže som od roku 2008 v top tíme Slovenska, všetky náklady na prípravu si hradím z peňazí, určených pre tento tím. Napriek tomu, že sa vrcholovo venujem veslovaniu, štúdium sa dá zvládnuť.

Ako je to so zápočtami…

– Loptové hry ma síce nebavia, no zatiaľ som zvládol všetko, čo odo mňa požadovali.

Snom každého športovca je dostať sa aspoň raz na olympiádu. Vám sa to podarilo v roku 2004, keď ste štartovali v Aténach. Na OH ste však súťažili v dvojskife, pretože skif ľahkých váh nie je olympijskou disciplínou. Do Pekingu ste sa nedostali, čo Londýn 2012?

– V Aténach som štartoval spolu so skúseným Bratislavčanom Ľubošom Podstupkom. Po OH sme sa rozišli a trénoval som s Marošom Slobodom z nášho klubu. Postup do Pekingu nám v roku 2008 o kúsok ušiel a potom sa naše cesty rozišli. Ja som však ešte v tom istom roku štartoval na MS i na ME v neolympijských disciplínach a na ME v Aténach som získal v skife ľahkých váh striebornú medailu.

Hovoríte, že vaša spolupráca s Marošom sa skončila. Čo je s ním teraz?

– Podľa posledných informácií s vrcholovým veslovaním skončil. Robí v Anglicku, ale súťažne sa venuje veslovaniu len na klubovej úrovni.

Ak chcete štartovať na OH v Londýne, malo by to byť iba v dvojskife…

– To je pravda, no doma vhodného partnera potrebnej výkonnostnej úrovne pre dvojskif ľahkých váh nemám a ako sa ukazuje, v najbližších dvoch rokoch mať ani nebudem. Dúfam však, že niekto z dnešných šesťnásťročných sa výkonnostne vytiahne a časom môžeme vytvoriť schopnú posádku v dvojskife. Zatiaľ sa venujem len skifu ľahkých váh, kde sa mi darí. Vlani som v ňom bol štvrtý na ME, ale už rok po olympiáde, v roku 2005, som nečakane získal striebornú medailu na MS do 23 rokov na ťažkom skife. Ak sa však chcem dostať na olympiádu v Londýne, musím to skúsiť v skife aj medzi „ťažkými“.

Aké sú vlastne hmotnostné kritériá pre ľahké váhy?

– Skifár môže vážiť nanajvýš 72,5 kilogramu. Posádka nesmie mať spolu viac než 140 kg, to znamená v priemere 70 kg na člena. Nemusia však vážiť rovnako, no ten ťažší nesmie prekročiť váhu 72,5 kg.

V Piešťanoch vás možno stretnúť s vyholenou tvárou i hlavou. Na snímkach z akademických MS ste však zarastený. Prečo?

– Dôvod je jednoduchý. V pase mám fotografiu, na ktorej mám zarastenú tvár, takže preto sa pri výjazdoch do cudziny nemôžem holiť…