Historická juniorská medaila pre vodákov Sĺňavy

Všetky tieto úspechy však Erbanovci, ale aj viacerí ďalší piešťanskí odchovanci, dosiahli v dresoch iných slovenských klubov. Vo farbách Sĺňavy sa zatiaľ tešili z medaily len traja vodáci. Kanoista Matej Rusnák bol v roku 2006 vo Francúzsku ako 18-ročný v juniorskej kategórii druhý na majstrovstvách sveta v maratóne a prvú medailu z juniorských ME pridali nedávno Matej Michálek s Máriom Jančom na MEJ v Moskve. Zverenci trénera Róberta Erbana boli členmi bronzovej posádky v K4 na 1000 metrov. Úspešnú dvojicu Piešťancov sme po návrate z Moskvy požiadali o rozhovor.

Ako ste sa dostali ku kanoistike a kedy ste s ňou začínali?

Matej: Bolo to pred deviatimi rokmi. Býval som blízko trénera Domonkoša a ten mi navrhol, či by som to nechcel skúsiť s kanoistikou. Zapáčilo sa mi to a odvtedy sa tomuto športu venujem naplno. Mojimi prvými trénermi boli Mário Klieštenec, Vlado Husák a Pavol Rusnák.

Mário: Bolo to tiež pred deviatimi rokmi, no keďže som od Maťa o rok mladší, tak o rok neskôr ako on. Pre kanoistiku som sa rozhodol sám a začínal som u Daniela Domonkoša.

Spomínate si na svoj prvý úspech z vody?

Matej: Prvý raz som sa stal majstrom Slovenska pre dvoma rokmi, keď som vyhral v Novákoch kajak jednotlivcov v kategórii mladších dorastencov.

Mário: Ja som sa z prvého titulu majstra Slovenska radoval ešte o rok skôr. Vyhral som rovnakú kategóriu vo Zvolene.

Majstrovské tituly obyčajne otvárajú aj dvere do reprezentácie. Kedy ste sa do nej dostali vy?

Matej: Pred dvoma rokmi, keď som sa predstavil na medzinárodnej regate v Piešťanoch. Odvtedy som už štartoval aj na juniorských majstrovstvách sveta v Moskve i na majstrovstvách Európy juniorov v Poznani.

Mário: Ja som štartoval na piešťanskej regate už pred tromi rokmi, no na niektorom z vrcholných podujatí som bol po prvý raz. Som rád, že už pri premiére na MEJ som získal medailu…

Dostať sa do reprezentácie a potom uspieť na niektorom z vrcholných podujatí si iste vyžaduje veľa tréningovej driny. Ako často trénujete?

Matej: Študujem na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave a tam trénujem pod dohľadom Milana Keleho aj počas týždňa. Keďže v škole mám individuálny študijný plán, trénujem šesť dní do týždňa, zväčša dvojfázovo.

Mário: Ja síce študujem v Piešťanoch, no na SPŠE mi tiež vyšli v ústrety a mám individuálny študijný plán, takže môžem trénovať toľko, čo Matej.

Svoju prvú medailu ste obaja získali ako členovia štvorkajaku. Matej však štartoval v Moskve aj v kajaku dvojíc, no s Krajčovičom z Interu Bratislava. Prečo netvoríte vy dvaja jednu posádku?

Matej: Mário je o rok mladší ako ja, takže na domácich podujatiach súťažíme v K2 každý s iným partnerom.

Mário: Je to tak. Boli sme však dve kvalitné posádky, z ktorých vytvorila reprezentačná trénerka Marcela Erbanová kvarteto, ktoré priviezlo z Moskvy bronzovú medailu.

Ako ste sa na MEJ v Moskve pripravovali, keď vaši „parťáci“ v K4 sú z iných klubov? Krajčovič je z Bratislavy a Demin z Komárna…

Matej: Pred šampionátom chodili obaja trénovať do Piešťan, aby sme si na seba zvykli. Ako vidieť, tak sa nám to podarilo.

Keďže pravidelne spolu v štvorkajaku nejazdíte, s akými ambíciami ste do Moskvy na šampionát cestovali?

Mário: Našim cieľom bolo prebojovať sa do finále a skončiť do šiesteho miesta. Napokon z toho bola medaila!

Nedalo sa dosiahnuť ešte lepšie umiestnenie?

Matej: Možno áno, pretože v priebehu pretekov sme boli aj na druhej pozícii. Vo finiši nás však predstihli domáci Rusi, ktorí v závere predbehli i dovtedy vedúcich Nemcov a napokon sa stali majstrami Európy.

Slovenský štvorkajak bol zložený z dvoch dobrých posádok. Prečo Slovensko nepostavilo na MEJ v K2 dve posádky?

Mário: To nebolo možné, pretože každá krajina mohla mať v súťaži len jednu posádku.

Na čo si budete z Moskvy okrem preberania bronzových medailí najviac pamätať?

Matej: Určite nezabudneme na spiatočný let z Moskvy. Lietadlo meškalo až päť hodín. Dôvodom bolo, že na náš spoj predali až o 30 leteniek viac než bola kapacita lietadla. Aj vďaka tomu sme na šeremetevskom letisku strávili taký dlhý čas.

Mário: Najhoršie bolo, že náš tréner Róbert Erban na nás čakal v Komárne až do rána, kam sme sa z letiska v Budapešti presúvali autobusom. Ešte šťastie, že sme mu mohli ukázať bronzové medaily…

Obaja ste ešte mladí, perspektívni športovci. Aké sú vaše najbližšie výkonnostné ciele?

Matej: Chcel by som minimálne obhájiť doterajšie pozície. V singli si síce netrúfam, no v debli by sme mohli spolu s Krajčovičom niečo dokázať aj v kategórii do 23 rokov.

Mário: Ja ešte môžem štartovať na juniorských ME i MS aj na budúci rok. Väčšiu šancu na dobré umiestnenie vidím v štvorkajaku, aj keď v ňom dôjde k personálnej výmene. Niečo chceme dosiahnuť aj v kajaku dvojíc. Dnes je ešte predčasné hovoriť, ako to všetko o rok dopadne.

Na záver treba obom mladým piešťanským vodákom zaželať, aby aj v budúcej sezóne pokračovali v nastúpenom trende. Po MEJ v Rusku totiž obaja potvrdili svoju výbornú formu ziskom medailí na majstrovstvách Slovenska v Piešťanoch.