Blog S. Novákovej: Stromy Teplickej
Ten strom je ako moje srdce. Napadlo mi pri pohľade na spílený gaštan na Teplickej ulici. Pred dvanástymi rokmi som totiž pod jeho korunou zbierala so synom gaštany a keď sme mali plný košík, vyrábali sme pomocou špajdlí aj s mojím ocinom zvieratká, ktoré sme potom vystavili na poličku. Bol to každoročný rituál pokiaľ syn nevyrásto.
“Trhá mi srdce”- zhodli sme sa so susedom pri zvuku motorových píl, keď sme videli zelené koruny stromov ležiace na zemi a okolo nich postavy v oranžových vestách. Na druhý deň tam bola spúšť vrakov spílených pňov…
Ale iste – páni architekti, projektanti a páni poslanci, cestu treba upraviť a takisto i chodník.
Kto však má ešte nejaký cit pre prírodu bude so mnou súhlasiť. Pod korunami stromov nájdete pokoj, nabijete sa energiou. Zeleň stromov a štebot vtákov… za pár rokov už nebudeme vedieť, čo to je. Piešťany sa zmenia na mesto z betónu, z ktorého budú rásť aj metličky, aké sú pri Auparku. Nechcem si pripustiť, že toto čaká aj bielokmenné brezy na ulici Andreja Hlinku, ako aj iné stromy na nej. Kedy sa toho dočkáme?
Áno, doba ide ďalej. Ale aká doba? Doba naháňania, stresov, teda doba kariéry.
Niekedy sa zabúda aj na to, že strom sa má rúbať v dobe vegetačného pokoja. Koruny stromov a ich zeleň predsa okysličujú okolie! Nezáleží na úškrnoch tých, čo prikázali zrealizovať výrub stromov, každý , kto má rád prírodu so mnou bude súhlasiť. Mnohým, najmä starším obyvateľom prirástli stromy k srdcu. Tak ako sa hovorí, že starý strom nepresadíte, tak myšlienky ľudí cítiacich so stromami nezmeníte.
