Blog M. Urminského: Odpočuté…
Na terase pri vedľajšom stole sedela blondínka. V jej okolí sa pohybovalo značkové dieťa. Vždy keď išli okolo nejakí chlapi, tak sa tvárila, akoby k nej nepatrilo. Sledovala, či po nej hodia očkom.
Asi bola na love a asi bola na „love“. Keď si jeden monterkový hladoš zapískal, nasala dlhý rezanec tak rázne, že jej švihol po oku.
Zabohovala a okamžite vytiahla zrkadlo a napravila neviditeľnú jazvu na jej mejkape. Značkové dieťa sa prišlo dožadovať ďalšej koly. Takmer ho skopla pod stôl, lebo práve išli okolo manažéri v oblekoch.
„Taká hanba,“ zatvárila sa kyslo.
„Pôjdeš babke,“ precedila cez zuby a dieťa sa na ňu spýtavo pozrelo.
„Veď som tam bol včera.“ som smútkom v hlase vzdorovalo.
„Babka ti kúpi „hepymíl“ a zoberie ťa do Dráčika.“ Pre dieťa to bol psychologický knock-out.
„A keby ocinko…,“ pokúsilo sa ešte niečo vybojovať.
„A keď budeš dobrý, tak Ti babka kúpi aj nového ocinka,“ rázne ukončila dialóg blondínka a vstala.
Keď prechádzala popri mne s obrovskými vyleštenými okuliarmi na jej značkovom čínskom tričku sa hrdo skvel anglický nápis „Ja lenivosťou netrpím, ja si ju užívam.“
