Blog Kamila Fana: Popol na hlavu
Áno, pamätám si. Aj to, ako som spal v mláke od piva. Aj to, ako som zaspal na staničnom záchode a „osožáci“ ma nemohli zobudiť, preto museli vyraziť dvere a rozbili mi hlavu.
Pamätám si aj, ako som zaspal prevesený na školskom plote a ovracal si ofinu.
A keď som opitú Sandru niesol na pleci do postele a Eliáš zo žiarlivosti po nás začal strieľať zo vzduchovky, aj to si pamätám, trafil ma do r…
Aj ako mi Svrbičáci rozbili hubu, keď som sa ho zastal a on mi potom do ksichtu tvrdil, že mi zachránil nos.
Aj ako mi Oliver s Oskárom zlomili rebro.
Aj to, ako som sa s Magdalénou neresil pri vode a pod vŕbou a na fontáne a na maštaľnom múriku a na autobusovej zastávke a na mostovom zábradlí…..s Violou vo vode, s Vandou v kukurici, s Nikolou na byte. Tá sa urazila, keď som jej to tričkom zotrel z brucha. Zjavne si to chcela odniesť domov, ako trofej.
Aj to, ako som s Borisom na Jawe 250 cestoval na Duchonku za Alicou a prepil 50 korún od mamy, na kolok potrebný na vybavenie nového občianskeho preukazu. Doteraz sa hanbím za to, ako sme jej a Eliške obsadili stan a týždeň nás museli vykrmovať miestnou chatovou kuchyňou, v ktorej pracovali a my sme len žrali a klátili.
Keď som sa vo Wroczlavi nemohol dostať zo stanice a potom do Katarziny, pretože bola strašne krásna, ja strašne opitý a šialený z tej neskutočnej chudoby. Keď mi v Telči Maša nechcela dať, pretože mi strašne smrdeli nohy. Keď som Irene dal dve broskyne a ona mi tie svoje nechcela ani ukázať. Keď som s Karolínou miesil cesto na streche.
S Melániou, s Dianou, s Bertou, s Lujzou, s Amáliou…………………………………………….
Všetko si to pamätám, len si nepamätám, kto mi navliekol tú ľanovú košeľu naopak a zauzľoval na chrbte.