Blog Jaroslava Poturnaja: Cestovatelia a páni bratia
Vrbovské vetry k nám priviali aj ľudí, ktorých spája spoločná vášeň k cestovaniu. V stredu večer besedu s nimi viedol skúsený Štefan Hríb, známy svojou reláciou Pod lampou.
Na jeho otázky odpovedali takí ľudia ako cestovateľ Pavol Barabáš, ktorý zo svojích ciest robí aj zaujímavé dokumentárne filmy. Spolu s ním tu bol jeho priateľ Peter Ondrejovič Becko, tiež známy cestovateľ a odvážny človek.
Čas pre Vrbové si našla aj Dorotka Nvotová, herečka a speváčka, ktorá v súčasnosti sprievádza turistov v Nepáli. Tam sa aj stará o deti z najchudobnejších oblastí. Na pódiu len o dve stoličky ďalej sedel jej bývalý manžel Whisky – spevák a hudobník dnes už kultovej kapely Slobodná Európa. S Dorotkou sa pekne doplňali a nikto by ani nebol postrehol, že už nie sú manželia.
Všetci sa nám vyznali zo svojej lásky k horám, cestovaniu a spoznávaniu cudzích kultúr. Keď hovorili o svojich cestách, vyzerali šťastní a bolo vidieť, že na tých cestách si napĺňajú svoj sen. Svorne sa zhodli na tom, že cestovanie im dáva pokoru. Až v tých zaostalejších miestach na svete uvideli, čo je ozajstná chudoba a vážia si svoj domov. Správne podotkol Pavol Barabáš, že človek si váži niektoré veci až keď ich nemá. Bol svedkom toho, ako civilizácia dokáže zvalcovať človeka, ba i celú kultúru. Títo vzácni ľudia, ktorí tu besedovali, nám ukázali, ako hovorí básnik, že srdce majú na vysočine.
Na záver nám Becko predstavil aj svoje skvosty z ciest – kotak z rohu vzácného vtáka, ktorý si muži z domorodého kmeňa vo vnútrozemí dávajú na penis. Ženy pre zmenu si rozrezávajú pery a zasúvajú si tam drevený poloblúk. Ten mal Becko tiež vo svojej zbierke. Iný kraj – iný mrav.
Besedu spestrovali aj páni bratia Jobusovci. Majú hudobno-pracovnú skupinu Vrbovskí víťazi a hrajú vlastný neopozeraný štýl – priemyselný folklór. Zahrali zopár pesničiek. Len na predstavu – pre tých, ktoré ich nepoznajú – používajú na hranie netradičné nástroje: metla, hajzlobasák, plieškobuch, jednotná roľnícka elektrická gitara, umelohmotná fľaša dopoly naplnená pitnou vodou z točky…To však je najlepšie vidieť.
Obaja sú pýchou Vrbového a sme radi, že ich tu máme. Bez nich by nebol ani tento krásny festival radosti, ktorí oni organizujú – a to bez sponzorov. Tam už nie je čo dodávať. Program doplnil letný kinematograf Bažant. Všetci sme si mohli pozrieť milú českú komédiu Líbaš jako bůh. Tak sa skončil ďaľší príjemný večer…
