Blog Petra Remiša: Cévéčko magora
Kto sa skrýva za pseudonymom Peter Remiš? Ako sa tento bývalý rusínsky komsomolec stal Slovákom a prečo zasvätil svoj život iba dvom cieľom: Boju proti komárom a prehlasovanému „ä“?
Jeho pravé meno znie Taras Buľba a narodil sa na Zakarpatskej Ukrajine. Po vojne sa s rodičmi presťahoval do Piešťan, kde našli prácu a nový domov. V mladosti bol vášnivým čitateľom. Keď zhltol všetky brožúry z ĺudovej knižnice, rozhodol sa napísať niečo sám.
Pred 35-timi rokmi začal ťukať svoju prvotinu Pamäte sväzáka.
Bohužiaľ, osud Tarasovi neprial. Prvú ranu mu uštedril písací stroj – chýbala klávesa s prehlasovaným „ä“. Frekventované výrazy sväzák, Demänovská jaskyňa, mäso, smäd a päsť sa stali jeho nočnou morou.
Celý rok dopĺňal večným perom bodky nad slovami žriebä a Svätopluk, až kým nedostal nápad: Bude túto hlásku bojkotovať.
Keď sa zdalo, že už nič nebráni tomu, aby sa stal novodobým Shakespearom, prišla ďalšia rana: Komáre. Najskôr ich plienil vysávačom ETA. Keď mu zhorel motor, vytrhol z písacieho stroja rozpísané hárky, zroloval ich a pokračoval v kántrení.
Po troch dekádach naháňania komárov Taras zrazu pochopil, že dojkrídlí hmyz ohrozuje dokončenie jeho prvej kapitoly. Stal sa aktivistom. Založil KDH (Komári do hrobu!), SDKÚ (Slovensko do komárieho útoku) a SMK (Smrť moskytom a komárom).
Uvedené organizácie majú za cieľ chemickú likvidáciu hmyzu.
Ich spoločné krédo je:
Neprestať! Kým nebude celé Slovensko vystriekané.
