Slovenské osobnosti medicíny vo svete (52): 20. storočie
PIEŠŤANY – Seriál o osobnostiach so slovenskými koreňmi, ktorí dosiahli významné svetové úspechy v medicíne, pripravuje pre Piešťanský týždeň Prof. Jozef Rovenský. Aktuálne diely nájdete na internetovej stránke vždy v sobotu predpoludním. Dnešný diel je venovaný Júliusovi Považanovi a Vavrovi Oravcovi.
Július POVAŽAN
* 9. 8. 1926 Žiar nad Hronom – lekár, nestor slovenského insitného maliarstva
Lekársky diplom získal po ukončení štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Jeho kariéra odštartovala od detského lekára cez post primára detského oddelenia až po riaditeľa nemocnice s poliklinikou. Insitnému maliarstvu sa začal venovať ako dvadsaťsedemročný. Motívom jeho raných prác boli reálie z jeho rodnej obce Svätý Kríž (dnes Žiar nad Hronom) a z Banskej Štiavnice ako mesta jeho pôsobiska.
Po úspešných výstavách na Slovensku a v Čechách začal vystavovať aj v zahraničí v mestách Zürich a Morges vo Švajčiarsku, v Paríži, v poľskom Novom Sacze, v Budapešti, Helsinkách, Štokholme, v nórskom Oslo, nemeckom Mníchove a v ďalších. V roku 1988 vystavoval až 156 obrazov v Mirbachovom paláci v Bratislave. Stála expozícia jeho diel ako súčasť archeologickej expozície Archeologického ústavu SAV sa nachádza v Dome kultúry na námestí Matice slovenskej v Žiari nad Hronom.
Vavro ORAVEC
* 22. 6. 1915 Tvrdošín – lekár, maliar
Medicínu vyštudoval v Bratislave v rokoch 1933-1938. Po skončení štúdia začal pracovať v nemocnici v Bardejove a Nitre. Po roku 1939 krátko pracoval na úrade Židovskej rady v Bratislave, neskôr bol vychovávateľom židovských detí, ktoré boli vylúčené zo škôl. Potom sa začal venovať maľovaniu aj napriek tomu, že maľovať sa nikdy neučil. Po zákaze lekárskej činnosti absolvoval trojmesačný preškoľovací kurz v ateliéri keramičiek J. Horovej a S. Fischerovej v Bratislave. Na jeseň roku 1944 bol zatknutý a deportovaný do koncentračného tábora v Osvienčime.
Po skončení vojny Vavro Oravec pracoval najprv ako lekár v Košiciach a v Bratislave, neskôr odišiel do Prahy, kde na Karlovej univerzite vyštudoval odbor stomatológia. Od roku 1948 začal pracovať ako zubný lekár v jednom zo zdravotných stredísk v Prahe. Vo voľnom čase skúšal maľovať, snažil sa doplniť svoje vzdelanie návštevou kurzov kreslenia Jana Baucha, neskôr aj konzultáciami u priateľov maliarov zo skupiny Máj 57 (R. Fremund, R. Piesen, J. Kolínska, J. Balcar, Z. Sekal a ďalší).
Prvýkrát vystavoval so skupinou maľujúcich lekárov v roku 1955 v divadle E. F. Buriana. Vtedy začal cieľavedome maľovať a skoro ovládal základy maliarskej techniky. Jeho obrazy si potom uchovali originalitu naivného pohľadu, citovosť a osobitý výraz. Tri samostatné výstavy v rokoch 1959, 1962 a 1965 boli už výsledkom vlastného umeleckého vývoja a názoru. Po okupácii Československa v auguste 1968 emigroval do švajčiarskeho Bernu. V rokoch 1969-1976 pracoval ako zubný lekár v zdravotnom stredisku v Berne vo Švajčiarsku. Od roku 1976 žil na dôchodku.
V exile do jeho obrazov prenikli nové motívy, pripomínajúce zážitky z Osvienčimu a z pochodov smrti. K radu jeho portrétov pribudli portréty predkov, príbuzných, priateľov a štylizované autoportréty.
