Skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca
Pracovný pomer predstavuje záväzkový vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom založený pracovnou zmluvou.
Tento vzťah môže byť ukončený tak zo strany zamestnávateľa, ako aj zamestnanca, pričom zákon v záujme ochrany zamestnanca stanovuje prísnejšie požiadavky na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.
Zamestnanec môže pracovný pomer skončiť najmä dohodou so zamestnávateľom, v ktorej je stanovený aj deň skončenia. Takáto dohoda by mala mať písomnú formu, avšak nedodržanie formy nespôsobuje neplatnosť dohody.
Druhým spôsob skončenia pracovného pomeru je výpoveď zamestnanca, ktorú môže dať z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez udania dôvodu. Pracovný pomer končí uplynutím výpovednej doby, ktorá je najmenej dva mesiace.
Okamžite skončiť pracovný pomer môže zamestnanec jednostranne len z dôvodov výslovne uvedených v zákone. Týmito sú:
- podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú, pre neho vhodnú prácu,
- zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,
- je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
Posledným spôsobom skončenia pracovného pomeru je písomné oznámenie zamestnávateľovi o jeho skončení počas skúšobnej doby. Oznámenie by sa malo doručiť zamestnávateľovi aspoň tri dni vopred. Nedodržanie tejto lehoty však nemá za následok jeho neplatnosť.
