Strach u lekára odbúrava prístup a prostredie

Čo pomáha prekonať strach napríklad u zubára alebo všeobecného lekára? Ako predísť tomu, aby sa vaše deti u lekára nebáli? Piešťanský týždeň si po odpovede na tieto otázky zašiel do ambulancií niekoľkých lekárov.
„Na upokojenie detí i dorastu mám v čakárni pustené rádio, všetko sa snažím orientovať tak do ‚vesela‘ – nálepky po stenách, autíčka na hranie pre chlapcov a občas sa s nimi zahrám aj ja," s úsmevom povedal lekár pre deti a dorast Ľuboš Černohorský z Piešťan a podotkol, že je „veľmi dôležité povedať deťom, ktoré majú strach, priamo, že ide sa k leká-rovi a hovoriť o tom, aby sa dotyčný s touto myšlienkou pohrával". Rodičia by sa mali vyvarovať strašiť deti rozhovorom typu: „Ak budeš u doktora plakať, dostaneš nie jednu, ale dve injekcie!"
Podľa ďalších zdravotníkov by rodičia u detí mali vypestovať priamy vzťah, neklamať im, ale radšej krajšie opisovať veci, ktoré sa budú diať u lekára. Zdravotná sestra z Vrbového Jana Trnečková tvrdí, že pri očkovaní treba dieťa pripraviť napríklad takto: „Ideme teraz k doktorke po dobrú me-dicínku, po sirupček, aby si bol zdravý." U dievčat veľmi pomáha slovné spojenie „budeš pekné
dievčatko". „Prvoradý je prístup k dieťaťu zo strany lekárov. Rozhovor musí byť primeraný veku, ak ide o malé detičky, máme pre ne pripravené hračky a často sa s nimi hráme, aby sme ich dostali myšlienkami niekam úplne inam," prezradila nám sestrička.
Ak ťa bolí zub, k zubárovi utekaj…
Asi najväčší strach majú nielen deti, ale aj dospelí z návštevy u zubného lekára. Snáď každého občas bolia zuby a práve takéto ubolené zuby sú veľmi citlivé na teplo či chlad a ich ošetrovanie môže byť tiež bolestivé. „Stretol som sa s prípadmi, keď traumu z ošetrenia ma na svedomí určitý zubár, verím však, že ich nie je veľa," prezradil nám stomatológ Róbert Mikuláš. „Snažím sa s pacientmi rozprávať skoro na kamarátskej úrovni, aby sme odbúrali akýkoľvek stres, aj keď je to veľmi ťažké, keď už sedí v kresle a v hlave si predstavuje všetky možné zubárske zákroky."
Podľa neho je psychika pacienta pri ošetrení veľmi dôležitá. „Hneď od začiatku sa najmä deťom prihováram, pýtam sa na rôzne veci, napríklad čo má nové v škole, škôlke, doma, či bol niekde na výlete a pomaličky si získavame jeho dôveru. Ukazujeme mu so sestričkou nejaké nástroje a vysvetľujeme, na čo sa používajú, aby sme odviedli jeho pozornosť počas vyšetrovania. Často ich zapájame, nech nám pomôžu niečo podržať, že bez nich to neurobíme a podobne.
Napríklad, keď vŕtam, tak ich nechávam počítať do desať." Ak je pacient aj napriek tomu paralyzovaný strachom, niet pomoci a lekár ho musí „uspať". Sú však medzi nami aj ľudia, ktorým sa zvyšuje tlak už len pri pohľade na doktora v bielom pracovnom odeve. Ide o takzvaný syndróm bieleho plášťa. „Stretávam sa aj týmto problémom. Ak vidím, že to treba, dám ho radšej dolu. Všimol som si, že pri deťoch to pomáha," doplnil stomatológ. Dnes už je však podľa neho moderná zubárska technika na takej úrovni, že zákroky sú pomerne bezbolestné.
Pred bolesťou ochráni aj dentálna hygiena
Ak chcete znížiť riziko bolesti zubov či nepríjemného vŕtania, pomôže aj návšteva zubného hygienika, ktorý vám zuby profesionálne vyčistí, čím sa dá predísť zubným kazom. Ako prevenciu pred samotným vŕtaním zubov a bolestivými zákrokmi je dobré podstúpiť dentálnu hygienu minimálne dvakrát ročne. Dentálny hygienik obvykle spolupracuje so zubným lekárom.
„Pacientom, ktorí navštevujú pravidelne dentálneho hygienika, okrem profesionálneho vyčistenia zubov vysvetlíme aj správnu techniku čistenia zubov, odporučíme správne pomôcky dentálnej hygieny a spôsob stravovania, pomocou ktorého pacient predíde zápalom mäkkých a tvrdých tkanív," vysvetlil dentálny hygienik Peter Kramárik. „Dentálna hygiena sa odporúča robiť už u detí od dvoch rokov hlavne preto, že si pravidelným navštevovaním dentálnej hygieny zvyknú sedieť v zubárskom kresle bez toho, aby pociťovali bolesť a ďalšie návštevy u stomatológa budú brať bez väčších stresov.
Do našej ambulancie v Hlohovci, ktorej samozrejmosťou je detský kútik, chodia aj deti mladšie ako dva roky ako sprievod svojich starších súrodencov, ktorí sa nechávajú pred nimi ošetriť. Týmto chceme dosiahnuť, aby nám deti dôverovali, keďže vidia, že ich súrodenci sa nechávajú pokojne ošetriť. Ako odmenu za statočnosť máme, samozrejme, pripravené pre deti rôzne nálepky so zúbkami a vymaľovávanky." P. Kramárik si myslí, že doživotná trauma detí z ošetrenia zubov je dostatočný dôvod, prečo vyhľadať takú stomatologickú ambulanciu, kde majú podobný prístup ako v tej ich. Richard Trebatický