Blog Kamila Fana: Eňo-Ňuňo
Ámen – tma, som prekliaty. Sklamal som. A najviac Ježiška. To, že som ignoroval jeho dobrosrdečnosť, mi celá katolícka cirkev neodpustí.
O čo ide? Skrátka. Dostal som pod stromček sedemdňovú letenku do Španielska, presnejšie do Alicante. Prvotné príznaky boli nedôvera a podozrievavosť a mesiac mi trvalo, kým som pochopil, že to nie je falzifikát, ale originál. Radostne som zaujúkal, okamžite telefonoval Ježiškovi a ďakoval mu z celého srdca.
Prehnaná dávka optimizmu ma nútila plánovať kráľovský pobyt a prvý plán vyzeral nasledovne: Priletieť, presnoriť letisko, autobusom do Alicante, presnoriť mesto, vlakom do Valencie, presnoriť mesto, autobusom do Camporrobles (tu sídli môj rodák a rodáčka od juhozápadného borovicového lesa), zvítať sa, umyť sa, najesť sa, opiť sa a poprípade v miestnom pube klofnúť nejakú fúzatú domorodkyňu. Ráno: najesť sa, rozlúčiť sa, vybozkávať fúzatú domorodkyňu, vyobjímať rodákov z rodnej hrude, autobusom do Valencie, presnoriť mesto, vlakom do Alicante, presnoriť mesto, autobusom na letisko, presnoriť letisko…
Toto všetko sa dá stihnúť za tri dni, ale čo so zvyšnými štyrmi? Plán B: zarezervovať si lacné ubytovanie vo viaclôžkových izbách. Sedem dní sa vyvaľovať na pláži, piť lacné pivo a pokukovať po kyprých Španielkach, pijúcich „expensive vine“- frustrujúce.
Prosto to nešlo skĺbiť tak, aby boli aj kozy celé, aj vlk sýty. Konečné rozhodnutie ovplyvnili dve veci: prečekovanie osobného účtu internetbankingom a prečekovanie počasia tu a v Alicante. Rozhodol som duálne. Vypustiť dušu a poslať ju do Alicante na pláž, nech si tam v tom lejaku vylihuje a závidí! No a moje telo si bude váľať gule na prúdoch, za slnečného počasia a popíjať eňo-ňuňo gambrinus. So svojim znamením si to koniec koncov môžem dovoliť.
PS: Ak má niekto záujem letieť 22.4.2010 do Alicante, bude to, ako by mi vrátil dušu
