Slovenské osobnosti medicíny vo svete (51): 20. storočie

Milan BEREŠ
* 13. 1. 1936 Trebišov – lekár
Lekársku fakultu vyštudoval v rokoch 1953-1959 na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, po promócii nastúpil do Nemocnice s poliklinikou Michalovce. V rokoch 1959-1962 a 1962-1968 pôsobil ako odborný lekár-otolaryngológ na klinike OLR vo fakultnej nemocnici v Košiciach. Neskoršie v rokoch 1969-1970 cirkuloval na oddelení Všeobecnej chirurgie v Bridgeport Hospital v štáte Connecticut. V rokoch 1970-1971 získaval prax v Clevelande a neskoršie ako rezident jednak v otolaryngológii a v odbore plastickej chirurgie tváre v Hartforde v štáte Connecticut.
Vo svojej kariére rýchlo postupoval a stal špecialistom v otolaryngológii, ako aj v plastickej chirurgii tváre a rekonštrukčnej chirurgii na Univerzite štátu Connnecticut v Hartforde (1971-1974). Privátnu prax v odbore otolaryngológia a chirurgia tváre a krku si otvoril v roku 1974 a prevádzkoval prax až do roku 2000 v Bridgeporte v štáte Connecticut. V rokoch 1987-1996 bol vedúcim oddelenia otolaryngológie a chirurgie hlavy a krku v Bridgeporte.
Z významných  medicínskych  kariérnych postupov treba vyzdvihnúť pôsobenie Milana Bereša ako klinického inštruktora na Univerzite Yale, na oddelení chirurgie v špecializácii otolaryngológia v New Haven, štát Connecticut. Dr. Bereš je členom početných amerických a zahraničných profesijných organizácií v odbore otolaryngológie a v bioetike (The National Catholic Bioethics Center, Fellowship of Catholic Scholars), vo vedeckých radách, ako česko-slovenských, tak aj amerických. Jeho meno nájdeme v knihe Najlepší lekári v Amerike (1979-1997).
Je držiteľom ocenenia Americkej lekárskej asociácie pre kontinuálne vzdelávanie lekárov. V roku 1998 mu prezident SR Michal Kováč udelil vysoké štátne vyznamenanie – prezidentskú medailu za pomoc Slovenskej republike. Vo vedeckej sfére publikoval desať prác medzi rokmi 1974-2009, a to nielen v otolaryngológii, ale v oblasti rekonštrukčných postupov na tvári a krku, terapeutických postupov a tiež pri klinickom rozbore zaujímavých kazuistických zdelení.
Milan Bereš vydával vlastné Aktuality v otolaryngológii pre všeobecných lekárov. Okrem tejto činnosti publikoval 50 článkov, ktoré boli uverejnené v časopisoch a novinách pre všeobecnú verejnosť, a to v slovenčine a v angličtine.

Ilja VIETOR
* 3. 9. 1964 Bratislava – vedecký pracovník – biochemik
Doc. RNDr. Ilja Vietor ukončil Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1987, odbor biochémia. Vedeckú hodnosť RNDr. získal vypracovaním doktorandskej práce s témou Účinok imobilizačného stresu na metabolizmus inositolfosfátového metabolizmu v rozličných oblastiach mozgu potkanov.
V rokoch 1988-1993 pracoval v Ústave experimentálnej endokrinológie Slovenskej akadémie vied a zaoberal sa problematikou účinku tumor nekrotizujúceho faktora na fosforyláciu proteínov v línii FS-4 ľudských kožných fibroblastov. Svoju PhD prácu, ktorá bola aj publikovaná v renomovaných vedeckých časopisoch, vypracoval na Lekárskej fakulte NYU v New Yorku v laboratóriu Prof. Jána Vilčeka. Pobyt na uvedenom ústave ukončil vedeckou obhajobou titulu PhD v roku 1993.
V priebehu rokov 1984-2002 pracoval v rámci študijných a pracovných pobytov v laboratóriách medzinárodne uznávaných vedeckých pracovníkov, ako bol RNDr. Richard Kvetňanský, DrSc., v Endokrinologickom ústave SAV v Bratislave a v laboratóriu profesora Dr. Jána Vilčeka v New Yorku a v laboratóriu Prof. Lukasa Hubera na Ústave molekulárnej patológie (IMP) vo Viedni. Centrom jeho vedeckého záujmu bol výskum stresu potkanov v rozličných metabolických podmienkach, ako je napríklad hypoglykémia, sledovanie mechanizmov molekulárnych a genetických vlastností tumor nekrotizujúceho faktora a identifikácia biologických funkcií novo objaveného génu TIS7.
V poslednom čase sa Doc. I. Vietor venuje molekulárnej patológii sledovaním biologických vlastností nových génov, čo má veľký význam pre patogenézu závažných chorôb, ako sú nádorové choroby, autoimunitné choroby a procesy regenerácie rôznych tkanív. V rokoch 2002-2004 pracoval v ústave Histológie a molekulárnej biológie, ktorý patrí pod ústav anatómie, histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity v Innsbrucku. Počas pobytu v tomto ústave sa venoval problematike vývoja nových neurónov a ich regenerácie. Od roku 2004 pracuje v Biocentre, v Divízii bunkovej biológie, Lekárskej fakulty v Innsbrucku. Ilja Vietor habilitoval v rok 2004 a stal sa docentom v odbore Molekulárnej bunkovej biológie.
Doc. dr. Ilja Vietor je prvým autorom alebo spoluautorom približne 30 publikácií v prestížnych impaktovaných časopisoch v problematike molekulárnej biológie a experimentálnej endokrinológie.