Blog Martina Urminského: Globálna pyramídová hra
Každá hra má začiatok i koniec. Väčšinou majú aj pravidlá. V ekonomike to celkom tak nie je. Niektoré hry končia administratívnym zásahom, niektoré víťazstvom, či kolapsom. Veľkým hráčom je dovolené robiť to, čo je u malých považované za podvod.
Štáty, či banky si menia pravidlá aj počas hry. V ekonomike existuje diskriminácia. Štáty prijímajú zákony, ktoré sami neplnia, ale od občanov to vyžadujú. Ekonomika je skrátka heterogénny dynamický proces, vývin ktorého ekonómovia nevedia predpovedať.
Obchodníci vytvárajú na trhoch bubliny, aby sa nabalili na ich nafukovaní a pri prasknutí. Hypotekárna, akciová, realitná, internetová, technologická,… Najbolestivejšie bude spľasnutie tej najväčšej bubliny – populačnej. Aj to musí raz prísť. Otázka je, či to bude pred energetickou krízou, alebo až po nej. Tejto kríze však bude predchádzať kolaps finančného systému. Pomaly totiž končí globálna pyramídová hra. Na Zemi prestáva byť dostatok solventných klientov a už aj laici pochopili, že večný je len Lenin a nie ekonomický rast.
Ak si už Japonci nechcú požičiavať pri nulových úrokoch, tak niečo nie je v poriadku. Ak centrálne banky po celom svete tlačia peniaze, vlády dlhopisy bez reálneho krytia, tak je to katastrofa. Preto cieľom niektorých spoločností nie je maximalizovať zisk, alebo zefektívniť výrobu, ale maximalizovať svoje impérium, aj za cenu maximalizácie dlhu. Najväčší dlžníci sa stávajú najväčšie mediálne hviezdy. Pseudo bohovia v zombie spoločnostiach i v zombie bankách.
Politici, ktorí rozhodujú o financiách štátov, sú volení na príliš krátke obdobie, aby pocítili následky svojich nezodpovedných rozhodnutí a populistických sľubov. Takže si môžeme vybrať. Kolaps alebo kolaps. Je to tak. Kolaps, ktorý spôsobí vojnu, pretože niektorá veľmoc nedovolí, aby zbankrotovala a nájde si ideologického nepriateľa. A druhá možnosť – kolaps s revolúciou. Tento systém života na úver, skrátka, nie je dobrý. A revolúcia je vlastne systémová zmena.
